Očakávať však, že sa USA, podľa niektorých ruských expertov – svetový terorista č.1 – na základe Asadovej žiadosti naozaj zo Sýrie stiahnu je nereálne.

Američania arogantne porušujú medzinárodné právo, pretože sú stúpencami tvrdenia “každý má toľko práva, koľko má sily”. Už úplne odhodili masku demokracie, svojím správaním čoraz viac pripomínajú Nemecko z obdobia 1939-1941.  Nemci vtedy takisto rozdávali ultimáta civilizovanému svetu, odvolávali sa pritom na historické práva a povinnosti Nemecka, význam Nemecka pre svetovú civilizáciu, pričom ich servilne podporovali nemeckí vazali štátov Osi.

Sýrsky prezident Bašár Asad požaduje, aby Američania opustili Sýriu. “Sýria je naša krajina a oslobodiť ju je naše právo a povinnosť. Američania musia Sýriu opustiť a oni ju skôr alebo neskôr opustia,” uviedol doslovne legitímny sýrsky prezident Bašár Asad.

Vo svojich predchádzajúcich vystúpeniach Asad často hovoril o tom, že Sýriu musia opustiť nielen USA, ale aj členovia proamerickej koalície Izrael, Veľká Británia, Francúzsko, Saudská Arábia, Jordánsko a i. Asad prijíma len pomoc Ruska, pomoc Iránu a pomoc šiítskych vojenských skupín, Asad požaduje aj odchod Turkov zo severu krajiny.

Američania voviedli do Sýrie svoje vojská a vojská proamerickej koalície v septembri 2014. Dôvodom bol údajný boj proti ISIS. Americký boj proti ISIS bol ozajstne veľmi zvláštny, pretože do roku 2015 ISIS obsadzoval čoraz väčšie územia Sýrie a Iraku. Až vstup Ruska do konfliktu v roku 2015 zlomil chrbticu ISIS, ruské bojové lietadlá a Kalibre zlikvidovali bandy ISIS aj s ich inštruktormi. ISIS časť ruských expertov priamo označuje za zástupnú armádu USA, pomocou ISIS podľa týchto ruských expertov Američania destabilizovali celé oblasti a vnucovali svoje predstavy.

Američania po porážke ISIS podporujú sýrskych Kurdov a čiastočne aj protiasadovských Arabov, tí však utrpeli takisto veľké straty. Pokiaľ protiasadovská arabská koalícia podobne ako ISIS je už de facto minulosťou, Kurdi stále predstavujú zástupnú armádu USA v Sýrii. S americkou pomocou sa Kurdi opevnili na východnom brehu Eufratu, na tomto území majú Američania 15 vojenských základní. Zaujímavá je základňa v et Tanfe na jordánskej hranici, pretože v blízkosti americkej základne sa nachádza stále enkláva ISIS, na ktorú samozrejme Američania neútočia. Teroristi z ISIS si v oblasti pod prikrytím Američanov lížu svoje rany, ktoré im uštedrili Sýrčania, ruské letectvo a sýrski spojenci a čakajú aké využitie budú mať pre nich ich americkí páni.

Kvôli kurdským SDF a YPG majú Američania veľké problémy s Turkami. Tí obviňujú sýrskych Kurdov zo spojenectva s Kurdami v Turecku (Strana kurdských pracujúcich). Kurdi v Turecku sa snažia vytvoriť vlastný štát, Erdogan dôrazne bojuje proti všetkým kurdským štátoprávnym predstavám, pretože sa obáva, že rastom kurdských ambícii sa zopakuje sýrsky vývoj, podporovaný Američanmi aj v Turecku. Z Afrinu už Erdogan Kurdov vyhnal a tvrdí, že v prípade potreby bude útočiť aj proti Manbidžu, kde sa nachádzajú americkí inštruktori a ich kurdskí spojenci.

Asad vníma Turkov a Američanov na svojom území ako okupantov, rovnako ako proamerických Kurdov. Časť Kurdov je na Asadovej strane a spolupracujú s Ruskom, Sýriou a Iránom. Američanov sa podľa informácii sýrskych tajných služieb nachádza na americkom území približne 30 tisíc, voči Američanom už začali operovať neznáme skupiny, ktoré sa sústreďujú na útoky voči americkým cieľom. Aby mali tieto útoky úspech, americkí žoldnieri musia umierať po desiatkach a nie po jednotlivcoch, hoci na druhej strane každá smrť amerického vojaka či žoldniera približuje konečný útek Američanov zo Sýrie podľa vietnamského vzoru.

Vo svojej reči o ďalšom vývoji situácie v Sýrii po kritike USA vyzdvihol Asad pomoc Ruska, ktoré má vojenské základne v Hmeimmim a v Tartuse. Takisto vyzdvihol pomoc 5000 Iráncov zo Zboru Stráži islamskej revolúcie, takmer 8 000 členov Hizballáhu, či 4 000 Palestíncov z Liwa al Quds, ktorý v Sýrii bojujú nielen za Sýriu ale aj za Palestínčanov živoriacich na územiach pod kontrolou Izraela. Asad sa nemieni vzdať ani Golanských výšin, ktoré Izrael nezákonne okupuje od roku 1967.

O nevyhnutnosti odchodu všetkých cudzích vojsk pod vedením Američanov zo Sýrie hovoril ruský prezident Vladimír Putin na stretnutí s Bašárom Asadom v Soči v máji 2018. Slová zo stretnutia boli adresované Američanom, ktorí imitujú svoj boj proti ISIS, len aby mohli posilňovať svoje pozície v Sýrii. Rusko, Sýria, Irán a čiastočne aj Turecko úspešne maria americké plány v Sýrii, no medzi Moskvou a Ankarou nevládne úplná zhoda. Rusko totiž požaduje, aby Turecko postupne odovzdalo sever Sýrie pod kontrolu sýrskych orgánov, s čím Erdogan nesúhlasí. Erdoganova pozícia je veľmi vratká, lavíruje medzi Ruskom a USA, takáto politika sa však Turkom nemusí vyplatiť, pretože ak sa preráta, inkasuje úder z dvoch strán.

Ak sa podarí vytlačiť Američanov zo Sýrie, (po Kuneitre, Daraa, Idlibe sa predpokladá riešenie situácie na východnom brehu Eufratu), ako posledný bod programu príde riešenie otázky Golanských výšin, ktoré Izrael za žiadnych okolností nebude chcieť pustiť, pretože potom by hrozilo že bude musieť vrátiť aj nezákonne okupované palestínske územia na západnom brehu Jordánu. Pre Izrael Golany a západ Jordánu predstavujú otázku prežitia. Demografický a politický vývoj v regióne však naznačujú, že Izrael bude mať čoraz viac problémov pri riešení svojej bezpečnostnej situácie.