Alarmujúce čísla. Počet bankrotov nemeckých firiem dosiahol 20-ročný vrchol

Počet bankrotov v Nemecku naďalej prudko stúpa. Alarmujúce však je to, že tieto údaje sa objavili ešte predtým, ako vysoké ceny energií zasiahli Európu v dôsledku vojny v Iráne, píše denník Remix News.

Najhoršia situácia za 20 rokov

Podľa Leibnizovho inštitútu pre ekonomický výskum v Halle (Leibniz Institute for Economic Research Halle ,IWH) Nemecko nezažilo takýto vysoký počet firemných bankrotov od roku 2005, čo je ďalším znepokojujúcim signálom pre najväčšiu európsku ekonomiku.

Počet firemných bankrotov v prvom štvrťroku vzrástol na najvyššiu úroveň za viac ako 20 rokov. Podľa IWH bolo v prvých troch mesiacoch roka zaznamenaných 4 573 prípadov platobnej neschopnosti spoločností a korporácií – čo je číslo, ktoré prekonáva úrovne zaznamenané počas finančnej krízy v roku 2009.

Hodnoty boli naposledy vyššie v treťom štvrťroku 2005, keď bolo podľa údajov Spolkového štatistického úradu (Statistisches Bundesamt) zaznamenaných 4 771 prípadov platobnej neschopnosti.

Nárast bol obzvlášť výrazný v marci tohto roka, keď počet insolventností prekročil priemer za rovnaký mesiac v rokoch 2016 až 2019 o 71 percent. Rekordné hodnoty boli zaznamenané predovšetkým v stavebníctve a v maloobchode.

Z regionálneho hľadiska boli najviac postihnuté Bavorsko, Bádensko-Württembersko a Severné Porýnie-Vestfálsko.

Podľa inštitútu nárast bankrotov je viditeľný predovšetkým medzi menšími spoločnosťami. V dôsledku toho bolo v marci ohrozených menej zamestnancov ako vo februári alebo v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka. IWH však neočakáva rýchle zlepšenie situácie, keďže indikátory naďalej poukazujú na vysoký počet insolventností.

„Je možné, že sa veľmi vysoké čísla z marca zopakujú,“ uviedol Steffen Müller, vedúci výskumu insolventnosti v IWH.

Zároveň s tým, ako spoločnosti čelia prudko rastúcim počtom bankrotoy, sa zhoršuje aj fiškálna situácia Nemecka, pričom obce a mestá hlásia rekordné úrovne zadlženosti. Táto skutočnosť obmedzuje schopnosť vlády poskytovať ďalšie finančné stimuly ekonomike, ktorá sa rýchlo, doslova zo dňa na deň, zhoršuje.

Opakuje sa scenár z roka

Toto 20-ročné maximum za prvý štvrťrok v Nemecku nasleduje po 20-ročnom maxime za celý rok 2025. Vlna insolventností výrazne narástla ku koncu roka 2025 a ovplyvnila životy tisícov zamestnancov. Podľa IWH  v roku 2025 dosiahol ročný celkový počet historicky vysokých 17 604 bankrotov. Podľa denníka Bild to znamená, že v Nemecku každý deň ukončilo činnosť v priemere 48 spoločností.

Jonas Eckhardt, ekonomický expert z poradenskej spoločnosti Falkensteg, ktorá sa zaoberá transformáciou, sa pre denník Bild pred tromi mesiacmi obrazne vyjadril, že „nemecká ekonomika už nemá len bolesti hlavy. Má horúčku. To sa v najbližšej dobe nezmení.“

Ceny energií vyvíjajú ďalší tlak na firmy

Vzhľadom na explozívny rast cien energií čelí Nemecko dodatočnému ekonomickému tlaku v čase, keď sa ekonomika už ukázala ako mimoriadne slabá.

Začiatkom tohto roka kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že niektoré časti nemeckého hospodárstva sa nachádzajú vo „veľmi kritickom stave“. V článku agentúry Bloomberg sa uvádza, že hoci Merz nešpecifikoval, o ktoré sektory ide, automobilový priemysel patrí medzi najviac postihnuté odvetvia. Je to do veľkej miery spôsobené čínskou konkurenciou, ktorá pomaly drví nemecké spoločnosti.

Nemecko v tom nie je samé

Nemecko však nie je jedinou krajinou v Európe, ktorá zápasí s ťažkosťami. V decembri minulého roka francúzsky prezident Emmanuel Macron odišiel do Číny v podstate prosiť o pomoc, pričom podľa portálu Politico uviedol, že „európsky priemysel čelí momentu ‚života alebo smrti‘“.

„Snažím sa Číňanom vysvetliť, že ich obchodný prebytok je neudržateľný a že zabíjajú svojich vlastných zákazníkov, hlavne tým, že od nás veľa nedovážajú,“ citovalo Politico slová francúzskeho prezidenta.

Teraz, po tom, čo sa Európania sťažovali na zavedenie ciel voči Číne a Európe zo strany americkej administratívy vedenej prezidentom Donaldom Trumpom, Európa zvažuje, že bude postupovať rovnako. Aspoň taká je hrozba, ktorú Macron vyslovil Číne, ak táto krajina neprestane neúprosne prekonávať EÚ v oblasti obchodu, vývozu a inovácií.

Je však pozoruhodné, že po stretnutí v Číne neboli podpísané žiadne významné obchodné dohody a podľa analytikov Macron v súvislosti s kľúčovými otázkami odišiel takmer s prázdnymi rukami.

Prečítajte si tiež:

• Export ožil len na papieri, čísla zo zahraničného obchodu skrývajú slabý dopyt
• Británia podporí plávajúcu veternú elektráreň sumou 64 miliónov libier