Export ožil len na papieri, čísla zo zahraničného obchodu skrývajú slabý dopyt

Export vo februári medzimesačne posilnil, no v medziročnom porovnaní zostal v mínuse, keď klesol o 1,3 percenta. Dovoz sa znížil ešte výraznejšie, a to o 2,5 percenta. Práve slabší dovoz bol podľa analytikov jedným z hlavných faktorov, ktorý pomohol vytvoriť prebytok. „Obrat v zahraničnom obchode však ostáva i naďalej relatívne utlmený, pod úrovňou spred roka, a len potvrdzuje nízku domácu ekonomickú aktivitu,“ upozorňuje analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa neho mohli byť februárové exporty čiastočne umelo navýšené aj dobiehajúcimi dodávkami z januára, ktoré sa nestihli zrealizovať v predchádzajúcom mesiaci.

Kľúčovú úlohu v zahraničnom obchode si naďalej udržiava automobilový a strojársky priemysel, teda kategória strojov a prepravných zariadení, ktorá tvorí viac ako 60 percent vývozu. Práve tento segment pomohol zmierniť januárové straty, hoci jeho výkon zatiaľ nedosahuje úroveň z konca minulého roka. Na strane dovozov mierne ožil import tejto kategórie, čo môže naznačovať stabilizáciu výroby v kľúčových priemyselných odvetviach.

Výrazný vplyv na februárové čísla mala energetika. Výpadok dodávok ropy cez ropovod Družba sa premietol do nižšieho dovozu aj exportu palív a mazív. Tento faktor, spolu s nižšími cenami energií v medziročnom porovnaní, prispel k celkovému poklesu dovozov. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že práve vývoj v tejto kategórii bol rozhodujúci. „Štruktúra februárového pozitívneho výsledku však nie je úplne priaznivá, keďže prebytok bol podporený skôr slabším dovozom než rastom exportnej výkonnosti,“ skonštatoval Kočiš.

Slovenská ekonomika tak naďalej potvrdzuje svoju vysokú citlivosť na externé faktory. Ako malá a otvorená ekonomika je silne naviazaná na vývoj v Európskej únii, kam smeruje takmer 80 percent exportu. Slabší globálny dopyt, spomalenie hospodárskej aktivity v Európe a pretrvávajúce geopolitické napätie vytvárajú prostredie, ktoré brzdí výraznejšie oživenie.

Do popredia sa zároveň dostávajú nové riziká. Konflikt na Blízkom východe môže podľa analytikov ovplyvniť najmä ceny energií, čo by sa následne premietlo do vyšších nákladov domácich firiem aj zhoršenia obchodnej bilancie. „Slovensko ako priemyselne orientovaná ekonomika je citlivé na výkyvy cien energií,“ upozorňuje Kočiš s tým, že rast cien ropy a plynu môže oslabiť konkurencieschopnosť domácich podnikov a zároveň znížiť dopyt na zahraničných trhoch.

Aj preto analytici očakávajú, že súčasný trend zlepšovania obchodnej bilancie nebude mať dlhé trvanie. Koršňák predpokladá, že prebytok zahraničného obchodu sa v priebehu roka zníži pod jedno percento HDP, najmä v dôsledku rastúcich dovozných cien energií. Zároveň však poukazuje aj na možné pozitívne impulzy, ako sú vyšší dopyt po priemyselných vstupoch v Európe či rastúce prebytky v obchode s elektrinou po rozšírení výrobných kapacít na Slovensku.

Vývoj v najbližších mesiacoch tak bude závisieť od kombinácie viacerých faktorov, a to od cien energií cez geopolitickú stabilitu až po výkonnosť kľúčových obchodných partnerov. Februárové čísla síce priniesli návrat k prebytku, no zároveň potvrdili, že slovenský zahraničný obchod zostáva v prostredí zvýšenej neistoty a bez jasného trendu výraznejšieho rastu.