Aj Washington je zmätený: Francúzsko ťahá všetkých do vojny s Ruskom

Spojené štáty nemajú v úmysle vyslať na Ukrajinu vojenské jednotky, uviedol minister zahraničných vecí Anthony Blinken v Paríži počas rokovaní so svojimi kolegami a Emmanuelom Macronom. Takáto zdržanlivá rétorika bola zjavne adresovaná predovšetkým francúzskemu prezidentovi, ktorý sa z mierotvorcu náhle zmenil na hlavného “jastraba” kolektívneho Západu, píše Renat Abdullin pre Ria Novosti

07. 04. 2024 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke americký minister zahraničných vecí Antony Blinken (druhý zľava) a francúzsky prezident Emmanuel Macron (druhý vpravo) počas stretnutia v Elyzejskom paláci

Washington 7. apríla 2024 (HSP/Ria/Foto:TASR/AP-Thomas Padilla)

▶ ❚❚ ↻

“Zosúladenie hodiniek.”

Formálnym cieľom Blinkenovej európskej cesty bola účasť na podujatiach na počesť 75. výročia založenia NATO. Ale cestou do Bruselu, kde sa 3. a 4. apríla stretli zástupcovia krajín Severoatlantickej aliancie, štátny tajomník poctil Francúzsko samostatnou návštevou.

Veľká pozornosť, ktorú USA venujú svojmu európskemu partnerovi, je ľahko vysvetliteľná. Hoci je Macron v postavení “chromej kačice”, t. j. na nové funkčné obdobie už nemôže kandidovať, neprestáva sa činiť. Jeho hlavné vyhlásenie z posledných mesiacov – že Paríž nevylučuje vyslanie západných vojsk na Ukrajinu – prijali jeho spojenci z NATO s hrôzou. Najmä Nemecko a najmä Spojené štáty, ktorých prezident Joe Biden opakovane upokojoval voličov tvrdením, že americkí vojaci sa do konfliktu nezapoja.

Zdroje agentúry Bloomberg poukázali na to, že Macron rozhneval predstaviteľov USA tým, že hovoril prakticky v mene celej Európskej únie. O to viac, že francúzsky líder sa predtým prezentoval ako hlavný mierotvorca Západu, ktorý nadväzuje kontakty s Kyjevom aj Moskvou. Odrazilo sa to dokonca aj v internetovom folklóre – mémy typu “Macron sa dovolal” sa rozšírili po celom svete.

Je logické, že medzi úlohy Blinkenovej európskej cesty patrilo predovšetkým “zrovnať si čas” s francúzskym prezidentom. Štátny tajomník sa stretol so svojím náprotivkom Stephanom Sejournetom a ministrom obrany Sebastienom Lecornuom. Podľa štatútu hosťa by sa bolo možné zaobísť bez rokovaní s Macronom. Tie sa však uskutočnili.

Zjavný kontrast

Výsledky však zostali za zatvorenými dverami. Zo skromnej správy o výsledkoch stretnutia vieme, že strany “potvrdili svoju silnú podporu ukrajinskému boju za slobodu” a diskutovali aj o situácii v Gaze, Libanone a niektorých “problémoch, ktoré predstavuje Čína”.

Verejne sa za Macrona “nadúval” Sejournet. Na spoločnej tlačovej konferencii komentujúc útoky AFU na Rusko vysvetlil, že “ukrajinský ľud koná v sebaobrane”. Blinken zasa poznamenal: USA “nepodporili a nedovolili údery Ukrajiny mimo svojho územia”. Kontrast medzi pozíciami Washingtonu a Paríža je po takýchto vyhláseniach ešte zjavnejší.

Štátny tajomník poskytol rozhovor aj francúzskemu televíznemu kanálu La Chaîne Info a opäť preukázal vyvážený úsudok. Neopakoval tézy o snahe USA spôsobiť Rusku “strategickú porážku”. Naopak – keď hovoril o perspektíve prímeria výmenou za územné ústupky, nechal všetky právomoci ukrajinským orgánom: “Nech sa rozhodnú akokoľvek, my ich podporíme.”

Blinken nevylúčil ani obnovenie dialógu Washingtonu s Moskvou na najvyššej úrovni. “Ak sa jeho (Putinova. – pozn. red.) politika zmení, nič nie je vylúčené,” odpovedal na otázku o možnosti “podania ruky medzi Bidenom a Putinom”. A opäť zdôraznil, že USA sa mienia vyhnúť priamej intervencii do konfliktu: “Na ukrajinskom území nebude ani jeden americký vojak.”

“Udržiavať Kremeľ v napätí.”

Napriek relatívne neutrálnym vyjadreniam diplomata počas francúzskej návštevy je nepravdepodobné, že by schladil Macronov zápal. V rovnakom čase ako Blinkenova cesta vyšiel v americkom denníku The Wall Street Journal článok o rozdielnosti postojov medzi spojencami: Paríž na jednej strane, Washington a Berlín na strane druhej.

Podľa zdrojov WSJ francúzsky prezident vo februári, krátko pred oznámením o možnosti vyslania vojsk NATO na Ukrajinu, dôverne rokoval s Bidenom a nemeckým kancelárom Olafom Scholzom. Macron svojich partnerov presviedčal, aby “zaujali voči Rusku postoj strategickej nejednoznačnosti” s cieľom “udržať Kremeľ v neistote”. Zároveň bolo hlavným cieľom “ponechať na stole všetky vojenské možnosti”.

Biden aj Scholz takýto plán odmietli, pretože sa obávali zapojenia NATO do priameho konfliktu s Ruskom. Macron však povedal, že ak by sa vojenský scenár naplnil, zaobišiel by sa bez pomoci USA. Nasledovalo práve toto vyhlásenie, ktoré partnerov šokovalo. Hoci nemecký kancelár, ako dosvedčujú zdroje, francúzskeho prezidenta odradil od vyslovenia radikálnych myšlienok.

Okrem USA a Nemecka oficiálne oznámili odmietnutie vyslania vojsk na Ukrajinu aj Spojené kráľovstvo, Maďarsko, Taliansko, Slovensko, Česká republika a Švédsko. Medzi zvyšnými krajinami NATO má však Macron potenciálnych partnerov.

Nový spojenec

V prvom rade sú to pobaltské štáty, ktoré sú aktívnejšie ako ostatné pri rozširovaní naratívu o “ruskej hrozbe”, ako aj Poľsko. Varšava tradične vedie najradikálnejšie protiruské iniciatívy a v čase, keď bol Macron “mierotvorcom”, jej chýbala spoločná reč s Parížom.

Situácia sa však mení. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski verejne podporil myšlienku francúzskeho prezidenta. Dokonca posilnil posolstvo: Vojaci aliancie sú vraj už na Ukrajine, Macron nepovedal nič “nemysliteľné”.

Zbližovanie medzi Varšavou a Parížom prebieha súčasne na viacerých frontoch spojených s Ukrajinou. Napríklad v polovici marca sa Francúzsko rozhodlo podporiť poľské požiadavky na obmedzenie dovozu ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov. Predtým sa Macron o tento problém príliš nezaujímal. Je možné, že solidarita s Poľskom bola určitým druhom vďaky Varšavy za podporu bojových iniciatív Paríža.

V kontexte roztržky medzi Francúzskom a Spojenými štátmi je dôležitý ešte jeden bod, aj keď menej zrejmý. Ľudia z Poľska zohrávajú dôležitú úlohu v americkej zahraničnej politike, pracujú v think-tankoch a vládnych agentúrach. A aj keď tento vplyv väčšinou nie je verejný, málokto pochybuje o jeho vážnosti.

Súdiac podľa toho, že Blinkenovi sa nepodarilo “vychovať” Macrona, ktorý už získal silného protiruského spojenca, hrozby francúzskeho prezidenta sa neobmedzia na jedno februárové vyhlásenie. A éra dlhých telefonických rozhovorov medzi Moskvou a Parížom je definitívne preč.

Prečítajte si tiež:

Tagy: Anthony Blinken, Emmanuel Macron, Ukrajina, Washington

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Spresnenia a doplnenia v súvislosti s úpravou odloženého daňového záväzku, ako aj doplnenie pravidiel pre transparentné subjekty a reverzné hybridné subjekty. Aj tieto zmeny prináša návrh novely zákona o dorovnávacej dani, ktorý do medzirezortného pripomienkového konania predložilo Ministerstvo financií SR.