Sú ľahké, vysoko presné a volajú sa Skyranger. To, čo znie ako hviezdna stíhačka zo sveta Star Wars, má už o pár rokov výrazne posilniť oslabenú obranu nemeckej armády proti dronom. Vzhľadom na zvýšenú hrozbu v Nemecku v dôsledku letov dronov neznámeho pôvodu nad mníchovským letiskom alebo infraštruktúrnymi zariadeniami v regióne Šlezvicko-Holštajnsko, ako aj vzhľadom na narušenia vzdušného priestoru v oblastiach NATO, sa stále v krajine hlasnejšie ozývali požiadavky na zlepšenie nemeckej obrany proti dronom.

Teraz vyplynulo, že nemecká vláda chce ešte v tomto roku objednať viac ako 600 protivzdušných systémov typu Skyranger 30 od zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall.

Informoval o tom v piatok denník Handelsblatt s odvolaním sa na dôverné informácie z nemeckého ministerstva obrany a od osôb oboznámených s priebehom udalostí. Ich cena by mala presiahnuť deväť miliárd eur. Hovorca ministerstva obrany však v piatok v Berlíne nechcel potvrdiť žiadne čísla. Pripustil však, že v súčasnosti prebiehajú rokovania o dodatočnom nákupe systémov Skyranger. Ministerstvo doteraz objednalo celkovo 19 týchto systémov. Ale čo vlastne tento protivzdušný systém dokáže?

Aké sú výhody Skyranger 30?

Skyranger 30 je systém podobný veži, ktorý možno namontovať na rôzne vozidlá s kolesami alebo pásmi. Veža sa dá úplne diaľkovo ovládať. To umožňuje jej ovládanie z chráneného vnútorného priestoru.

Ďalšia výhoda: Veža Skyranger váži v závislosti od vybavenia „len“ dve až skoro tri a pol tony, čím je výrazne ľahšia ako iné porovnateľné stroje. Vďaka tomu môže Skyranger so svojím 30-milimetrovým kanónom niesť väčšiu zásobu munície.

Podľa údajov obranného časopisu „European Defence Review“, na ktorý da odvoláva denník Tagesspiegel,  má stroj kapacitu až 300 nábojov kalibru 30×173 milimetrov – pripravených na streľbu. Nízka hmotnosť umožňuje tiež vybavenie dvoma až deviatimi raketami (v závislosti od typu).

Vďaka nízkej hmotnosti je možné systém Skyranger namontovať aj na ľahšie bojové vozidlá alebo obrnené transportéry. V súčasnosti sa veže montujú v upravených variantoch napríklad na vozidlá Boxer, Lynx, Pandur, Piranha V alebo PMMC G5 vyrábané v nemeckom meste  Flensburg.

Akými strelami by mali byť Skyrangery vybavené?

Už vo februári 2024 objednala nemecká armáda za približne 595 miliónov eur celkom 19 systémov Skyranger pre prototypy a 18 sériových vozidiel. Podľa informácií médií mali byť systémy namontované na kolesové obrnené vozidlá GTK (tiež nazývané Boxer). V nemeckej konfigurácii mali byť systémy najskôr vybavené špeciálnou senzorovou jednotkou, 30-milimetrovým kanónom a raketami Stinger zem-vzduch.

V máji tohto roku portál „Hartpunkt“, ktorý sa primárne venuje obrannej problematike, s odvolaním sa na informácie nemeckej armády uviedol, že nemecké systémy Skyranger nebudú vybavené raketami Stinger, ale riadenými strelami výrobcu MBDA. Podľa týchto informácií by sa na veži Skyranger mohlo umiestniť deväť týchto striel. Podľa portálu „Hartpunkt“ sa dokonca pracuje na rozšírení na dvanásť zariadení.

Prototyp tanku s nainštalovaným systémom Skyrange bol dodaný Bundeswehru na testovanie vo februári 2025. Dodanie ďalších 18 systémov je naplánované na roky 2027 až 2028, uvádza sa v nedávnom oznámení z mája. Podľa Handelsblattu je dodanie ďalších 600 plánovaných systémov Skyranger naplánované na rok 2030.

Ako sa systém Skyranger bráni pred dronmi?

Spoločnosť Rheinmetall prvýkrát predstavila systém Skyranger v roku 2020. Podľa výrobcu bolo cieľom vývoja nového systému „spojiť efektívne inovácie“.

Napríklad systém protivzdušnej obrany používa systém rýchleho zakrývania (skrátene ROSY) , ktorý dokáže vytvoriť multispektrálnu dymovú clonu za menej ako sekundu, aby zakryl nepriateľovi výhľad a zablokoval jeho infračervené a laserové signály.

Okrem toho, v Skyranger-i bol nainštalovaný aj pasívny infračervený sledovací systém „Fast Infrared Search and Track Sensor“ (skrátene FIRST) . Podľa výrobcu je navrhnutý tak, aby poskytoval nepretržitý 360-stupňový dohľad a tým včasnú detekciu hrozieb. Infračervený detektor je navrhnutý tak, aby umožňoval presné sledovanie cieľa. FIRST sa preto používa predovšetkým v obrane proti dronom – v tankoch aj lodiach alebo vo stacionárnych pozemných inštaláciách, dodáva denník.

Podľa spoločnosti Rheinmetall má Skyranger senzory aktívneho vyhľadávania, a aj pasívneho sledovania. Vďaka tomu je „ideálnym riešením na obranu pred útokmi dronov alebo inými leteckými hrozbami“, tvrdí obranná spoločnosť .

A čo nevýhody?

Podľa Handelsblattu má modulárny systém protivzdušnej obrany primárne posilniť obranu Bundeswehru proti dronom. Dosah súčasných rakiet Stinger je však obmedzený. Munícia pre 30-milimetrový kanón dokáže zasiahnuť ciele vzdialené až tri kilometre. Mnohé drony alebo riadené strely však lietajú na väčšie vzdialenosti.

Okrem toho je 30-milimetrová munícia relatívne ľahká. Pri streľbe na menšie drony môže spôsobiť značné škody , ale je otázne, či je jej sila by bola dostatočná proti väčším strelám s plochou dráhou letu.

Ďalšou pravdepodobnou nevýhodou sú náklady. Skyranger 30 je propagovaný ako jeden z najmodernejších systémov protivzdušnej obrany tzv. blízkeho dosahu. Obstarávanie, predchádzajúca úprava a nakoniec údržba budú pravdepodobne veľmi nákladné.

Už v polovici septembra ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ponúkol NATO podporu v oblasti odborných znalostí v oblasti obrany proti dronom. Hoci aliancia vyvinula účinné obranné zbrane, uviedol, že Ukrajina má k dispozícii „ výrazne nákladovo efektívnejšie, masívnejšie a systematickejšie riešenia “.

Nakoniec je tu otázka, kde presne budú systémy Skyranger nasadené. Ak bude systém namontovaný na tanku typu Boxer, protilietadlový systém dokáže na ceste dosiahnuť rýchlosť až 100 kilometrov za hodinu a prekonať nerovný terén. Tanky sú však dosť objemné, a to najmä v mestských oblastiach.

Denník dodáva, že nedávne pozorovania dronov v Nemecku sa obmedzili na letisko v Mníchove, severonemeckú elektráreň, univerzitnú nemocnicu v Kieli a sídlo vlády štátu Šlezvicko-Holštajnsko v Kieli.

Prečítajte si tiež:

• Ukrajina by mohla byť ďalšia na rade
• Pravda o bratskom podaní rúk – slovná vojna medzi Macronom a Trumpom