Za posledné tri roky klesli vzťahy s Ruskom do hlbín nepriateľstva, aké tu nebolo od najtemnejších dní Studenej vojny. Brutálna agresia Ruska voči Ukrajine spôsobila, že Rusko a jeho prezident Vladimir Putin sú vo Washingtone z politického hľadiska “toxickí“. Príležitostné telefonáty medzi vysokými predstaviteľmi s cieľom predísť krízam nenahradia trvalý a vecný dialóg medzi dvoma poprednými svetovými jadrovými mocnosťami.

Diplomatické vzťahy

Obnovenie pravidelných diplomatických vzťahov je nevyhnutné. Toto nie je výzva na obnovenie vzťahov, pretože to nie je ani možné, ani žiaduce: Stret záujmov je príliš hlboký na to, aby to vyzeralo inak. Ide skôr o to, aby sa nebezpečný nepriateľský vzťah zmenil na konkurenčnú koexistenciu – spoluprácu, v rámci ktorej možno zodpovedne riadiť stret geopolitických záujmov. Dosiahnutie tohto cieľa si bude vyžadovať zručnosť, vytrvalosť, trpezlivosť a odhodlanie.

Treba uznať, že novozvolený prezident Trump signalizoval, že chce obnoviť vzťahy aspoň do takej miery, aby bolo možné v krátkom čase vyriešiť rusko-ukrajinskú vojnu. Spozná, že pokrok nebude rýchly a jeho cieľ sa nedá dosiahnuť, ak nebude zakotvený v širšej agende Ruska, ktorá zahŕňa také otázky, ako je strategická stabilita, európska bezpečnosť, Blízky východ, severovýchodná Ázia, Arktída a energetické trhy. Nová Trumpova administratíva bude potrebovať vlastnú ruskú politiku, nielen rusko-ukrajinskú vojnovú stratégiu.

To si však vyžiada čas. Trump by mal odolať pokušeniu na predčasné osobné stretnutie s Putinom. Ruský líder by ho privítal ako dôkaz, že snaha Západu o jeho diplomatickú izoláciu zlyhala. Trump by na oplátku za tento krok mal chcieť niečo získať. Malo by to mať podobu podstatných výsledkov samitu, ktoré posunú vzťahy dopredu a zároveň podporia americké záujmy. To však nebude možné bez primeranej prípravy. Trump zároveň musí včas naznačiť, že má v úmysle obnoviť pravidelný dialóg.

Ako by teda mala nová americká administratíva postupovať?

Krátko po svojej inaugurácii by mal novozvolený prezident USA Donald Trump zatelefonovať Putinovi a odovzdať mu dva odkazy: Po prvé, že USA sa neusilujú o strategickú porážku Ruska alebo zmenu režimu v Rusku. Mal by vysvetliť, že USA naopak uznávajú, že Rusko zostane pilierom akéhokoľvek budúceho svetového poriadku. Z tohto dôvodu musia obe krajiny obnoviť štandardnejšie diplomatické vzťahy. A za druhé, Trump musí informovať, že hoci je stretnutie na najvyššej úrovni vítané, nemalo by sa uskutočniť, kým obaja prezidenti neoznámia dohodnutý rámec pre riadenie vzťahov a pre riešenie konfliktu na Ukrajine.

Vzhľadom na to by mal Trump do Moskvy vyslať svojho osobitného vyslanca pre Rusko a Ukrajinu Keitha Kellogga, aby začal prípravy vrátane dohody na termíne samitu – najneskôr do leta 2025. Na navrhovanom programe by mali byť tieto kľúčové body:

V prvom rade Európska bezpečnosť/Ukrajina. Kellogg by mal priniesť nápady, ako stabilizovať dlhú hranicu medzi NATO a Ruskom, ktorá sa v súčasnosti tiahne od Barentsovho po Čierne more, a ako deeskalovať narastajúcu hybridnú vojnu medzi Ruskom a Západom. Mal by tiež priniesť predbežný rámec na riešenie rusko-ukrajinskej vojny.

Druhý bod by mala byť strategická stabilita. Na vypracovanie nadväzujúcej zmluvy na dohodu New START, ktorej platnosť vyprší vo februári 2026, je už neskoro. Krajiny však majú spoločný záujem dohodnúť sa na tom, ako budú v budúcnosti riadiť svoje jadrové vzťahy. Obe krajiny, ktoré majú najväčšie skúsenosti v oblasti jadrových záležitostí a strategického myslenia, by mali spoločne pracovať na novej koncepcii strategickej stability, ktorá by zohľadňovala meniace sa strategické prostredie a nové technológie.

Tretím bodom je Blízky východ. Rozširujúca sa nestabilita v regióne vyvoláva otázky spoločného znepokojenia: rozšírenie jadrových zbraní, obnovenie terorizmu a energetická bezpečnosť. Zosadenie sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada nestabilitu len podnecuje, dokonca aj keď narúša politiku Ruska v regióne.

Ďalsím bodom je Severovýchodná Ázia. Nové obranné vzťahy Ruska so Severnou Kóreou majú vplyv na stabilitu na Kórejskom polostrove. USA by mali Rusku jasne povedať, čo podniknú v tomto regióne, najmä so svojimi japonskými a juhokórejskými spojencami.

Posledný bod, ktorý autor spomína, je Arktída. Vzhľadom na otvorenie Arktídy v dôsledku globálneho otepľovania by obe strany mali diskutovať o tom, ako zvládnuť narastajúcu bezpečnostnú rivalitu v tejto oblasti.

Obe strany by potom mali pracovať na týchto otázkach s cieľom pripraviť podstatný samit.

Príprava na stretnutie

Trump by sa mal pred prípadným stretnutím s Putinom stretnúť s kľúčovými spojencami USA. Ak budú spojenci súhlasiť so širokým prístupom k Rusku, vplyv USA pred americko-ruským samitom saa zvýši.

A napokon, obaja prezidenti by sa mali stretnúť. Mali by byť schopní oznámiť rámcový postup pri riadení americko-ruských vzťahov a riešení rusko-ukrajinskej vojny. Tieto rámce by tvorili podstatu spoločného vyhlásenia, ktoré by však, vychádzajúc zo Šanghajského komuniké z roku 1972, ktoré položilo základy pre obnovenie vzťahov USA s Čínou, malo jasne vymedziť sporné body medzi oboma stranami. Rovnako ako v prípade predchádzajúceho komuniké by úprimné vyjadrenie rozdielov dodalo väčšiu dôveryhodnosť niekoľkým dohodnutým oblastiam spolupráce.

Po samite bude nasledovať ešte dlhá cesta k budovaniu menej nebezpečných americko-ruských vzťahov, ale aspoň bude nejaká cesta existovať.

Prečítajte si tiež :

• Putin vysvetlil, prečo ŠVO mala začať skôr
• Donald Trump má nové územné nároky voči iným krajinám