25 krajín EÚ je pripravených na zastavenie dodávok ruského plynu. Slovensko a Maďarsko sú proti

Poľské predsedníctvo Rady EÚ v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku v Luxemburgu, s podporou 25 z 27 členských štátov, prijalo závery o posilnení energetickej únie prostredníctvom posilnenia energetickej bezpečnosti. Slovensko a Maďarsko závery vetovali pre návrh zakázať dovoz plynu z Ruska do konca roka 2027. Informuje o tom spravodajca TASR

Dnes má byť predložený legislatívny návrh Komisie na zákaz spotových a dlhodobých zmlúv.

Veto sa dalo čakať

Tesne pred predložením plánu, ktorým sa Brusel zamýšľa natrvalo oslobodiť od ruského plynu a ropy, dostal eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen odmietavú odpoveď od Slovenska a Maďarska. V predvečer debaty medzi vedúcimi predstaviteľmi členských štátov sa ministri energetiky EÚ na stretnutí v Luxembursku nedokázali jednohlasne dohodnúť na dokumente, ktorý obsahoval zmienku o potrebe obmedziť dodávky z Moskvy.

Odpor Budapešti a Bratislavy voči záverom o energetickej bezpečnosti, ktoré včera predložilo poľské predsedníctvo Rady EÚ, bol predvídateľný, píše portál Eunews.

Obe krajiny, ktoré sú silne závislé od ruských palív, už 6. mája prisľúbili boj – Európska komisia vtedy v kalendári označila rok 2027 ako konečný termín na odrezanie dodávok z Ruska.

Poľská ministerka pre klímu a životné prostredie Paulina Hennigová-Klosková  po zasadnutí v Luxemburgu zdôraznila, že energetická bezpečnosť Európy závisí od jej suverenity. „Musíme diverzifikovať naše partnerstvá, posilniť infraštruktúru, investovať do obnoviteľných zdrojov energie a dokončiť jednotný trh s energiou. Je čas konať. Energetická bezpečnosť je najvyššou prioritou poľského predsedníctva. Som hrdá, že naše úsilie prispelo k bezpečnejšej energetickej situácii v Európe,“ vyhlásila poľská ministerka.

„Dve delegácie (Slovensko a Maďarsko) neboli pripravené schváliť text, ktorý bol veľmi ambiciózny a jasne načrtával plán na posilnenie energetickej bezpečnosti EÚ,“ vyjadril poľutovanie poľský námestník ministerstva pre klímu a životné prostredie Krzysztof Bolesta.

Legislatívny návrh príde dnes

Eurokomisár Dan Jørgensen dnes predloží konkrétny legislatívny návrh na postupné ukončenie dovozu energie z Ruska. V porovnaní s plánom načrtnutým začiatkom mája, ktorý počíta aj s prerušením dodávok uránu pre európske jadrové elektrárne, sa Brusel teraz zameria len na plyn.

„ Aj to príde,“ prisľúbil komisár, pričom priznal, že „jadrová otázka je samozrejme zložitá, pretože musíme zabezpečiť, aby sa krajiny nedostali do situácie, keď nebudú mať istotu dodávok.“

Európska komisia v podstate navrhne zákaz dovozu ruského plynu na základe nových zmlúv a existujúcich spotových zmlúv do roku 2025. Do roku 2027 navrhne dovoz aj na základe existujúcich dlhodobých zmlúv.

Inými slovami, nové zmluvy s ruskými dodávateľmi plynu (plynovody a LNG) nebudú možné a existujúce spotové zmluvy budú do konca roka 2025 pozastavené. To znamená, že približne jedna tretina dovozu bude musieť byť pozastavená už tento rok.

Európska komisia nebude kompenzovať odstavenie od ruských energií

Európska komisia odmieta možnosť finančných kompenzácií pre členské štáty za ukončenie dovozu ruského plynu. Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen po zasadnutí Rady EÚ uviedol, že aj keď ide o náročný proces, EÚ je pripravená konať rozhodne, no postupne.

Jørgensen jasne uviedol, že Európska komisia nemá v úmysle ponúknuť kompenzáciu za zastavenie dovozu plynu z Ruska a že „spoločnosti nebudú mať žiadne právne problémy“. Uviedol, že Komisia sa chystá predstaviť nové pravidlá zakazujúce nákup ruských fosílnych palív vrátane LNG, ktoré by mali byť právne nezávadné vďaka argumentu „vyššej moci“.

Zdôraznil tiež, že viaceré štáty už prestali nakupovať ruské energie napriek vysokým nákladom a „ostatné by ich mali nasledovať“. Zopakoval, že  Komisia plánuje technickú pomoc a podporu pri diverzifikácii zdrojov, nie však priame finančné náhrady.

Dodal, že zákaz ruského plynu má platiť aj po skončení vojny na Ukrajine.

Medzera v európskej legislatíve

V prípade sankcií voči Rusku je boj s maďarským premiérom Viktorom Orbánom teraz na dennom poriadku, pretože rozhodnutia týkajúce sa zahraničnej politiky Únie vyžadujú jednomyseľný súhlas členských štátov. Budapešť tvrdí, že takéto rozhodnutie „podkopáva suverenitu.“

Portál Eunews však poznamenáva, že Európska komisia by v tomto prípade mohla využiť článok 207 Zmluvy o EÚ, ktorý zakotvuje výlučnú právomoc Bruselu v oblasti obchodnej politiky a stanovuje, že na prijatie takéhoto návrhu stačí kvalifikovaná väčšina členských štátov (a teda nie jednomyseľný súhlas).

Ide o medzeru v právnych predpisoch, ktorá by obišla veto Orbána a slovenského premiéra Roberta Fica. Portál tiež špekuluje nad tým, že otázka zbavenia sa ruského plynu má viac dočinenia so zahraničnou politikou ako s obchodnou politikou (na ktorú sa článok 207 Zmluvy o EÚ vzťahuje).

Naopak, energetická politika je spoločnou kompetenciou EÚ a členských štátov, ako to zdôraznil aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. „Energetická politika je národnou kompetenciou a ohrozuje našu suverenitu a energetickú bezpečnosť. Vzhľadom na eskaláciu napätia na Blízkom východe sme navrhli, aby sa takýto plán vôbec nepredkladal,“ napísal na svojom účte na sociálnej sieti X, kde oznámil vetovanie záverov poľského predsedníctva o energetickej bezpečnosti.

Na druhej strane Varšava poukázala na to, že dokument podporilo 25 hlavných miest, čo je „jasným znakom prevažujúceho konsenzu“.

Poľsko teraz presúva zodpovednosť na Dánsko, ktoré od 1. júla prevezme šesťmesačné predsedníctvo Rady EÚ a bude musieť „zabojovať“ o to,  aby návrh, ktorý bude predstavený dnes, dostal zelenú.

Dánsky minister energetiky Lars Aagaard sľúbil, že „tento dokument bude mať najvyššiu prioritu“, pretože nejde „len o energetický balík“, ale o „balík pre slobodu Európy“.

Hoci si je vedomý, že „niektoré členské štáty majú obavy o vplyv tohto balíka“, cieľom Kodane je „dosiahnuť politickú dohodu a začať rokovania s Európskym parlamentom pred odovzdaním predsedníctva Cypru“.

Podľa najnovších informácií sa na stranu Slovenska a Maďarska v tejto veci pridalo aj Rakúsko. Vyzvalo EÚ, aby si ponechala možnosť obnoviť dovoz ruského plynu, ak sa dosiahne mierová dohoda o Ukrajine. Ministerstvo energetiky tejto krajiny uviedlo, že Brusel „si musí ponechať možnosť prehodnotiť situáciu po skončení vojny“.

Prečítajte si tiež:

• Rakúsko vyzvalo EÚ, aby si ponechala možnosť obnoviť dovoz ruského plynu 
• Ruský plyn nie je fetišom Slovenska, aj Nemecko volá po obnovení toku ruského plynu
• Maďarsko pohrozilo, že prestane dodávať elektrinu Ukrajine