Ruský plyn nie je fetišom Slovenska, aj Nemecko volá po obnovení toku ruského plynu

Cena plynu sa na trhu TTF (virtuálny obchodný uzol Title Transfer Facility v Holandsku) dostala 10. februára až nad 58 eur za megawatthodinu, ale od vtedy postupne klesala a momentálne sa pohybuje v okolí 40 eur za megawatthodinu. Kovanda hovorí, že obchodníkov upokojilo, že Európa prežije zimu bez ujmy a zásoby v zásobníkoch budú stačiť.

„V hre je aj geopolitická perspektíva možného oteplenia vzťahov medzi USA a Ruskom, ktoré už čiastočne prebieha a tiež možného prímeria alebo dokonca mieru vo vojne na Ukrajine,“ povedal hlavný analytik Trinity Bank.

Tranzit plynu cez Ukrajinu sa zastavil od januára, ale Kovanda nevylúčil jeho opätovné obnovenie.

„Je však možné aj otvorenie NordStreamu 2, teda plynovodu, ktorý spája Rusko priamo s Nemeckom. Samozrejme, to sú ekonomické úvahy a politická realita bude zložitejšia,“ myslí si.

Ak by sa to však stalo, tak by to podľa neho viedlo k dramatickému poklesu cien plynu.

O obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu sa usiluje aj slovenská vláda na čele s premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) a záujem o obnovenie dodávok majú podľa Kovandu aj Nemci, pretože ten plyn je lacný.

„Nie je to tak, že by Slovensko malo nejaký fetiš na ruský plyn, ale volá po tom aj nemecký priemysel a niekedy už aj politici, ale skôr na úrovni jednotlivých nemeckých spolkových krajín volajú po obnovení toku ruského plynu,“ hovorí Kovanda.

Pripomenul, že obnovenie tranzitu plynu z Ruska má v programe aj Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá však nebude vo vláde, ale volá po obnovení dodávok cez NordStream. „Aby bola sprevádzkovaná jeho jedna časť z tých štyroch rúr nepoškodená výbuchom v roku 2022, ktorá, ako s obľubou hovorí Vladimir Putin, stačí stlačiť gombík a ten plyn potečie,“ doplnil Kovanda.

Otázkou však podľa ekonóma je, že čo na to Američania, pretože sa objavujú správy, že môžu mať záujem na obnovení toku, ale museli by mať z toho nejaký zisk.

„To znamená, že plynovod by získal nejaký americký subjekt a profitoval by z toho, že Rusko posiela plyn do Nemecka a potom do Európy a USA by sa ‚zahojili‘ a už by nežiadali Európu, aby kupovala ich skvapalnený plyn,“ myslí si Kovanda.

Malo by to podľa neho aj ekologický dopad, pretože je ekologickejšie plyn prepravovať potrubím, čo je prípad Nord Streamu, ako prepravovať plyn námornou cestou do skvapalnenej podoby.

Aj keď podľa Kovandu nemecký priemysel stráca svoju konkurencieschopnosť a volanie po ruskom plyne je čoraz hlasnejšie, nevie si predstaviť situáciu, že by Nemecko počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine začalo odoberať ruský plyn cez NordStream.