Môj profil 
Predplatné
Postavenie mužov a žien sa však nemení svojvoľne na základe prirodzeného vývoja. Ide o lobbing sociálnych skupín, ktoré presadzujú svoje záujmy. Tie zakrývajú za rúško „prirodzenosti“ Prirodzené je, keď dievča prezlieka bábiku a stará sa o ňu, pretože od detstva si osvojuje starostlivosť o svoje budúce potomstvo. Je pravdou, že nie všetky dievčatá sa radi hrajú s bábikami, ale svoju starostlivosť venujú napr. plyšovým hračkám.
Značka Tom et Lou, ktorá svoje výrobky predáva vo frankofónnych krajinách západnej Európy a v Maroku, pred štyrmi rokmi uviedla na trh unisex hračky – kuchynka či sada náradia sú v neutrálnych farbách a sú určené pre ktorékoľvek dieťa vo veku od troch do šiestich rokov. Firma si pochvaľuje „dynamiku“ predaja a dodáva, že jej obchodné zámery stoja na snahe detí reprodukovať činnosť dospelých.
Deti sa skutočne učia najmä napodobňovaním svojich najbližších, ale je tiež pravdou, že od matky sa dievča naučí, „byť ženou“ a chlapec pochopiť a vnímať ju ako ženu – to ženské v nej. Otec učí svojho syna „byť mužom“ a svojej dcére dáva svoju starostlivosť ako jednu z prirodzených vlastností muža. O pár rokov, čo dá matka svojej dcére, svoju „mužkosť“? A otec synovi „ženskosť“? Kam dospejeme, keď neprirodzene zničíme to prirodzené?
Hurá, v šľapajach švédskej novinky
Priekopníkom v oblasti „neutrálnych hračiek“ z hľadiska ich budúceho adresáta je Švédsko, veľmi dobre známe svojím prístupom k rodovej rovnosti (viac v článku tu). Jeho príklad nasledovala Británia, kde napríklad známy obchodný dom Harrods v Londýne toho roku úplne zrušil rozdelenie hračkárskeho oddelenia na chlapčenské a dievčenské a nahradil ho „neutrálnym oddelením“, v ktorom sú hračky rozdelené tematicky. Veľký distribútor hračiek v Británii na základe ohlasov rodičov, a najmä malých spotrebiteliek spustil kampaň Pink stinks (ružová smrdí) proti tyranii ružovej farby vo vzťahu k dievčatám.
Čo je zlé na stereotypoch?
Známy je prípad štvorročnej Američanky, ktorá sa vzbúrila proti tomu, aby nosila princeznovský kostým len preto, že je dievča, kým chlapci sa smú prezliekať za superhrdinov. Keďže jej otec videozáznam vzbury „zavesil“ v internete, jej prípad je celosvetovo známy.
„Dieťa dozrieva identifikovaním sa a napodobňovaním. Ak mu ponúkneme sexistické hračky, povzbudzujeme ho, aby sa vydalo na cestu stereotypov,“ vyhlásila pre Le Nouvel Observateur Haude Constantin-Bienaimé, riaditeľka materskej školy v Saint-Ouen pri Paríži, kde sa inšpirovali švédskym „rovnostárskym prístupom“ k deťom. Nikto však nevysvetľuje, čo je zlé na prirodzených stereotypoch. To, že niekoľkým jedincom nevyhovuje ich tradičná rola, neznamená, že je toto členenie automaticky zlé. Väčšine vyhovuje. Prečo máme popliesť všetky deti, prečo všetkým deťom vnucovať neprirodzené návyky, to nikto z týchto priekopníkov búrania stereotypov nevysvetľuje.
Argumentujú rovnosťou, ale načo je nám rovná nefungujúca spoločnosť?
Na druhej strane si títo „voľnomyšlienkari“ neuvedomujú, že svojimi mohutnými kampaňami robia vlastne to, čo tak urputne kritizujú. Vtláčajú do rúk deťom hračky, s ktorými sa pravdepodobne ani nechcú hrať. Vnucujú im nové formy správania, ktoré sú im cudzie a rozkladajú tak a znefunkčňujú spoločnosť.
zf
