Rozhovor s Jánom Cuperom: Hra kolaborantov – Fico nebuduje národný, ale internacionálny štát, a to mu zlomí krk

Bratislava 5. apríla 2017 (HSP/extraplus/Foto:Jana Birošová)

Ján Cuper: Fico nebuduje národný, ale internacionálny štát, a to mu zlomí krk

Patrí medzi popredných tvorcov Ústavy SR, renomovaných slovenských právnikov a absolútnych odborníkov na ústavné a správne právo. Niekoľko rokov bol neodmysliteľnou súčasťou slovenského parlamentu. Jeho meno patrí medzi slovenskú inteligenciu a Oxfordská encyklopédia ho zaradila medzi popredné osobnosti SR. Je držiteľ najvyššieho štátneho vyznamenania I. triedy – Radu Andreja Hlinku za mimoriadne osobné zásluhy pri vzniku SR. V období po roku 1998, keď sa po nástupe vlády pod Mikulášom Dzurindom začal pohon na predchádzajúce politické špičky, sa stal súčasťou advokátskeho tímu, ktorý obhajoval bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Tento tím dokázal vyhrať všetky vykonštruované kauzy voči Ivanovi Lexovi s výsledkom 15:0. Súčasnú situáciu, ktorá prebieha na Slovensku ohľadom rušenia amnestií a úpravy Ústavy SR, hodnotí ako útok na podstatu štátu. Ján Cuper.

Slovenskú verejnosť už 19 rokov rozdeľuje problém tzv. Mečiarových amnestií. Spustilo celú kauzu zavlečenie Michala Kováča ml. do Rakúska?

Kauza bola riadne premyslená aj uskutočnená. Dnes je nesporné, že ju vytvorila i zrealizovala časť Slovenskej informačnej služby. SIS nevznikla pod vedením Ivana Lexu, ale Igora Cibulu. Lexa prišiel do SIS v období, keď bola zrejme rozdelená na dva tábory. Na ľudí, ktorí chceli podporovať Slovenskú republiku, a tých, ktorí proti nej bojovali a ani ju nechceli. Iste je nesporné, že nejaký podiel ľudí z SIS na zavlečení mohol byť. Vladimír Mečiar povedal, že za tým mohol byť Jaroslav Svěchota. Niektorí sa na tom podieľali vedome, niektorí nevedome.

Kto mal dôvod na to, aby sa takéto niečo udialo?

Iste tí, ktorí tvorili zázemie pôvodného VPN. Boli to zrejme svetoobčania s inými štátnymi záujmami. Rozdelením republiky sme vytvorili revolúciu, získali sme suverenitu a nezávislosť od federálneho štátu.

Vtedajší prezident Michal Kováč najprv povedal, že to nie je jeho syn, no následne svojmu synovi udelil milosť. Prečo?

Neviem, prečo poprel, že ide o jeho syna. Možno bol sám šokovaný z toho, čo sa deje. Človek zatiahnutý do teórie konfliktov nehrá o svoje záujmy, ale o isté ideály. Michal Kováč st. bol zrejme k udeleniu milosti donútený otcovskou láskou. A iste tí, ktorí to zosnovali, mu prikázali, že to musí urobiť, a tým prezidenta zatiahli do svojej hry.

A prečo sa Vladimír Mečiar o niekoľko rokov neskôr rozhodol udeliť amnestie?

Amnestia sa udeľuje z celospoločenských pohnútok, nie individuálnych. A ak je nemorálna, tak len z hľadiska individuálneho, nie celospoločenského. Nemorálnosť je v tom, že si niekto neodsedel celý trest ako odplatu spoločnosti za spáchané zlo. Ak sa to však hodnotí ako zlo, vykonané v boji proti inej skupine spoločnosti, tak za ich udelením treba vidieť snahu o upokojenie spoločenskej situácie. V takomto momente je amnestia morálna. Nesúhlasím s Ficovým výrokom, že sú morálnym suterénom. Vladimír Mečiar ich udelil v naivnej viere, že sa upokojí situácia a prestane sa rozvracanie spoločnosti. Títo šarlatáni a zloduchovia sú schopní všetkého v záujme uchopenia moci. Ide o kontrarevolúciu VPN a KDH.

Stal sa skutok, ktorým zmizlo 2,3 milióna amerických dolárov z Technopolu a obohatil sa Michal Kováč ml.?

To je pravda. V Mníchove sa začalo trestné stíhanie voči nemu, pretože to bola nemecko-slovenská firma. V Nemecku však platí zákon, že ak delikvent do prvého výsluchu zaplatí daňové dlhy, tak sa omilostí, takže Michal Kováč bol omilostený aj v Nemecku. Michal Kováč st. s Jánom Čarnogurským vycestovali do Bavorska, kde mal zrejme práve Čarnogurský kontakty na kresťanských demokratov, aby kauzu zahladili. Peniaze zaplatili a na Michala Kováča ml. sa v Nemecku zrazu pozeralo ako na bezúhonného človeka. Samozrejme, bolo potrebné prekonať istý niekoľkomesačný časový úsek, než sa peniaze vrátili do Mníchova. Potom sa mohol z Rakúska vrátiť Michal Kováč ml. naspäť.

Čarnogurský s Kováčom vycestovali do Nemecka počas pol roka, kým bol Michal ml. v Rakúsku?

Presne tak. Následne na to dostal zrejme z prezieravosti milosť, aby nebolo možné opäť vyšetrovať, ak sa na tieto podvody príde.

Michal Kováč ml. dostal potom diplomatický pas, zabezpečujúci absolútnu imunitu. Na základe akých kritérií mu ho mohli udeliť?

Je to neštandardný postup, ale diplomacia slúži aj na to, aby sa mohol niekto odložiť na diplomatické miesto a čím ďalej od republiky, tým lepšie. Zíde z očí, zíde z mysle, navyše v tom čase nebol použiteľný pre spoločnosť na ďalšie iné úkony. Tak ho pekne upratali na ambasádu najprv do Indie, potom na Taiwan. A teraz sa vrátil do hry.

Opozičné strany i médiá obviňujú z tohto skutku SIS pod vedením Ivana Lexu…

Ivan Lexa s tým nemá nič spoločné.

Kto teda mal dôvod vydať Michala Kováča ml. do zahraničia?

Michal Kováč st. sa touto kauzou svojho syna stal vydierateľným. To je bežný postup na rozdeľovanie spoločnosti. Nám sa podarilo spoločnosť zjednotiť a tí, ktorí nechceli republiku, mohli získaním prezidenta na svoju stranu konať v rámci svojich záujmov. Tak rozdelili takmer zjednotenú spoločnosť a hra mohla pokračovať. Porazení VPN-kári sa presťahovali do exilu a založili si denník N, cez ktorý rozvíjajú spravodajské hry.

Znamená to, že stále ide o boj proti Slovensku?

Samozrejme. Ide o spochybnenie SR ako demokratického štátu. Dnes je však SIS ucelenejšia a ťažko sa im budú získavať agenti, ktorí budú hrať na dve strany. Nakoniec aj politici sú dnes skúsenejší. Robert Fico si hádam uvedomuje, že ak chce byť naďalej premiérom, tak to môže len v suverénnej republike. Rozum by mal dostať aj Andrej Danko, ale ten, samozrejme, až takto ďaleko nevidí, lebo o teóriách konfliktu nevie nič a svetoobčianska lobby si ho poistila tým, že mu za školiteľa nainštalovala Miroslava Kusého.

Vladimír Mečiar tvrdil, že za únosom neboli štátne orgány. Spomenul meno námestníka SIS Jaroslava Svěchotu. Konali teda ľudia na jeho popud?

Tajná služba nie je štátny orgán. Štátomocenský orgán vydáva štátomocenské rozhodnutia, a to SIS nerobí. Tajná služba predsa podáva informácie o nepriateľoch štátu zvnútra i mimo neho, prípadne ich vyrába, to je v náplni všetkých tajných služieb.

Zrušenie Mečiarových amnestií má dlhé roky vo svojej agende KDH…

Kto mohlo mať záujem, aby sa toto všetko zmanipulovalo v neprospech Mečiara? Predsa tí, čo boli proti vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ján Čarnogurský tú hru prehral. V čase, keď sme prijali Deklaráciu o zvrchovanosti SR, Vladimír Mečiar povedal Jánovi Čarnogurskému: Tak sme vás poslali teraz do minulosti. Ján Čarnogurský sa však opäť objavil v prítomnosti. Samozrejme, chodil a donášal na isté veľvyslanectvá a nielen on, ale aj iní ľudia. Dnes už Ján Čarnogurský chodí na iné veľvyslanectvo. Zabudol pritom na jednu múdrosť – nikdy nie sú cudzie mocnosti za nič vďačné, lebo len potrebujú udržať nadvládu na danom teritóriu.

Hovorí sa, že Ján Čarnogurský musel prenechať predsednícke kreslo KDH Mikulášovi Dzurindovi. Z akého dôvodu?

V tajnom spise sú tieto informácie, ale o tom nemôžem rozprávať, pretože som viazaný mlčanlivosťou. Dzurindu jeho sponzori zrejme dotlačili do toho, aby bol odstránený vplyv Vladimíra Mečiara, aby zahraničné mocnosti mohli sprivatizovať slovenské strategické podniky. Samozrejme, s tým prišiel aj návrh na zrušenie Mečiarových amnestií a začalo sa trestné stíhanie. Jaroslava Svěchotu zatvorili na tri mesiace so šesťnásobným vrahom, niet divu, že sa z toho zbláznil.

Jaroslav Svěchota sa pod tlakom priznal…

Médiá v tom čase o tom písali tak, že prišli za ním plochonohý generál Ladislav Pittner a druhý generál Jaroslava Ivor a povedali mu, že ak podpíše predložené priznanie, pôjde na slobodu.

Čo bolo v tom priznaní?

Údajne trikrát spomenul Vladimíra Mečiara, tak to prezentoval Jaroslav Ivor, ale problém bol v tom, že neskôr Svěchotov advokát Peter Lelkeš povedal, že jednoducho pri tom údajnom priznaní nebol, čiže bolo nezákonné.

Čo sa s Jaroslavom Svěchotom dialo ďalej po priznaní?

Po prepustení sa ocitol na psychiatrii vo väzenskej nemocnici. Neskôr dostal záhadný infarkt a po nejakom mesiaci aj jeho advokát Peter Lelkeš. A zrazu sa dostal na scénu Ivan Lexa. Scenár sa opakoval: poputoval do vyšetrovacej väzby a zavreli ho do cely s vrahom. Ivan Lexa prežil vo vyšetrovacej väzbe celý rok. V trestnom stíhaní sa naďalej pokračovalo a Európsky súd v Štrasburgu jasne povedal, že amnestie sú nezrušiteľné. Čiže Mikuláš Dzurinda nemal právo ich zrušiť. Ivan Lexa za to nežiadal nijaké odškodné a dodnes sa mu nik neospravedlnil.

V súvislosti s Michalom Kováčom ml. sa spájajú aj ďalšie dve mená, a to Robert Remiáš a Oskar Fegyveres…

Oskar Fegyveres so SIS-kou niečo spoločné mal. Ako advokát som ho vypočúval dvakrát po osem hodín a o únose nevedel povedať dokopy nič. Vypočúvali sme ho cez telemost a pre istotu sme boli štyria advokáti, pretože sme mali obavy: ak by sa jednému z nás niečo stalo, tak sú tu ďalší, čo budú môcť ďalej obhajovať. Vyšetrovanie tohto prípadu bolo nebezpečné. Jedného advokáta by odpravili ľahko, ale štyroch by to bolo ťažšie.

Čo má teda s prípadom spoločné Robert Remiáš? Prečo ho podľa médií poslala tajná služba na druhý svet?

Remiáš nemá s tým spoločné absolútne nič. Netreba zabúdať, že pri spravodajských hrách sa vyrábajú aj obete, a tak to bolo aj v tomto prípade.

Znamená to, že Roberta Remiáša obetovali za to, že bol s Oskarom Fegyveresom kamarát?

Nie, nikto ho neobetoval. Remiášovi neskrivila ani vlas na hlave nejaká cudzia ruka a už vonkoncom nie Ivan Lexa. Zaujímavá je informácia, že kapitán, ktorý vyšetroval Remiášovu kauzu, vraj už tiež nie je policajtom.

Médiá to však tvrdia…

Obvinenie, že Remiášovi dal niekto do auta nástražný systém a že to boli mafiáni Jozef Roháč a Imrich Oláh na príkaz riaditeľa SIS, sa pri vyšetrovaní ukázali ako fabulácia. Nakoniec to musel priznať aj bývalý minister vnútra Vladimír Palko z KDH, pretože potvrdil, že výbušninu do auta Remiáša nemohol dať Imrich Oláh, keďže sa našli jeho ostatky a genetici povedali, že bol zavraždený v roku 1993. Remiášovo auto explodovalo v roku 1996.

Vráťme sa k svedkovi Oskarovi Fegyveresovi. Kto má záujem, aby nevypovedal?

Aký je on svedok, čoho? Oskar Fegyveres je vykonštruovaný svedok, aspoň v kauze Remiáš. Advokát Ľubomír Hlbočan uviedol, že Oskar Fegyveres dostal od Michala Kováča st. 500-tisíc korún.

Vladimír Mečiar povedal, že za financovaním pobytu Oskara Fegyveresa v zahraničí bol Ján Čarnogurský a Milan Kňažko. Aký mali na to dôvod?

Na tom by mohlo byť niečo pravdy. Treba si položiť otázku, v čí prospech má svedčiť Fegyveres. V prospech Vladimíra Mečiara alebo Jána Čarnogurského, Milana Kňažka a Michala Kováča?

Robert Fico považuje Mečiarove amnestie za morálny suterén a ešte nedávno tvrdil, že sa nedajú zrušiť. Dnes je situácia iná. Čo to bude v praxi znamenať?

Ak sa dnes oháňajú princípmi právneho štátu, tak narážajú rovno na štyri a jedným z nich je zákaz retroaktivity. Štátne orgány a orgány verejnej moci smú konať len v rozsahu a spôsobom, ktoré im stanovuje zákon. To je zakotvené v Ústave SR v článku dva. Prvá nezákonnosť je, aby parlament zrušil niečo nezrušiteľné. Amnestie alebo milosť vo svojej filozoficko-právnej podstate nie sú oprávnenie prezidenta ako štátneho orgánu, ale je to prerogatívum spojené s autoritou hlavy štátu. Prerogatívum je také oprávnenie, ktoré má na poslednom súde Boh a v civilných súdoch hlava štátu. Prezident nie je povinný nikomu sa spovedať, prečo udelil milosť či amnestiu. Vo všetkých ústavných systémoch starých štyritisíc rokov je milosť nezrušiteľná, no na Slovensku to ideme zrušiť.

V odborných právnických kruhoch na rozdiel od 28 tzv. renomovaných právnikov prevažuje názor, že amnestie sú nezrušiteľné. Napriek tomu sa našiel v NR SR právnik Peter Kresák, tvrdiaci opak…

Je to neoliberál, ktorý plynule prešiel z postkomunistického kádra do liberálneho. Svoju vtedajšiu legitimitu získal tým, že sa oženil s dcérou bývalého ministra školstva. V tom čase sme sa nedostali ani na študijný pobyt do Sovietskeho zväzu, no Peter Kresák študoval v USA. Dnes sa vyhlasuje za excelentného právnika a ďalší 27 papagáji to po ňom opakujú. Peter Kresák Ústavu SR už raz v roku 2005 zrevidoval. V tom čase som dôrazne protestoval proti, v parlamente som bránil slovenskú suverenitu. Peter Kresák a Ladislav Orosz však presadili svoje ciele a veľmi ľahko pustili našu suverenitu v prospech EÚ, ale aj medzinárodné zmluvy bez ratifikácie parlamentom. Vďaka nim sú zákony EÚ nadradené slovenským zákonom. Pritom aj nemecký spolkový súd konštatoval, že nemeckým zákonom nemôžu byť nadriadené nijaké zákony EÚ.

Dzurindovci aj Radičovci boli pri moci, prečo teda nekonali?

Konali. Mikuláš Dzurinda predsa zrušil Mečiarove amnestie a Európsky súd v Štrasburgu konštatoval, že amnestie možno prezidentom vydať, ale nie zrušiť. To isté povedal Najvyšší súd SR a Ústavný súd SR.

Rozhodnutie tejto vlády pôjde tiež na Ústavný súd SR. Čiže stanovisko Európskeho súdu v Štrasburgu, ÚS SR a NS SR nie sú záväzné?

Situácia na Ústavnom súde SR je patová a prezident Kiska ju robí ešte patovejšou.

Prečo Andrej Kiska nevymenoval šiestich sudcov, ktorých mu navrhla NR SR, aby bol Ústavný súd SR plnohodnotne funkčný?

Zámerne, pretože mu nevyhovuje, že minimálne traja z navrhovaných cítia proslovensky a ctia si zákony SR. Celý čas sa hrá o to, že majú potrebu demonštrovať silu. Podľa Lucie Nicholsonovej už treba niekoho konečne zavrieť, tak im z toho najlepšie vychádza Vladimír Mečiar alebo Ivan Lexa. Spravodajská hra s Ladislavom Bašternákom im nezabrala, lebo to je malá ryba. Tak pokračujú ďalej v boji proti Robertovi Ficovi a suverénnemu štátu.

Vladimír Mečiar povedal, že sa nehrá o jeho hlavu, ale o hlavu Roberta Fica…

Jednoznačne súhlasím. Vladimír Mečiar si naďalej ponechal brilantný nadhľad, preto som si ho vážil na rozdiel od Jána Čarnogurského, ktorý sa chcel prirovnávať k Mečiarovi, ale nikdy taký brilantný rozhľad nemal, okrem intrigánskeho, a dobre im k tomu všetkému hrá ďalší intrigán, ktorý dnes sedí v prezidentskom paláci spolu so svojimi poradcami. Advokát Juraj Trokan povedal, že Vladimír Mečiar a Ivan Lexa môžu pokojne správať, a ten o tejto kauze niečo vie. Čiže naozaj ide o Ficovu hlavu.

V akom zmysle sa teda hrá o Ficovu hlavu?

Treba ho odstaviť od moci, lebo je pronárodný. Ako štátnik sa Robert Fico prejavil, keď slovenskí policajti zablokovali vstup maďarského prezidenta, ktorého pozval predstaviteľ komárňanskej samosprávy, čím získal liberálnych svetoobčianskych nepriateľov. Ďalšou jeho „chybou“ bolo odmietnutie migrantov. Hrá sa tu veľmi špinavá hra, v ktorej môže Slovensko zle skončiť. Navyše Spojené štáty majú svojho spojenca v kresle prezidenta. Nakoniec sa tu jedného dňa začnú stavať vojenské základne a štát, ktorý ich má na svojom území, už nie je suverénnym a postupne začne detoxikácia SR.

Ešte stále rozhoduje Robert Fico v Smere?

Zatiaľ áno, ale ak si vezmeme, že sú v Smere politici, ktorí majú nenaplnené ambície, prečo by sa nerozhodli pre kolaboráciu a prečo by si nemohla opozícia kúpiť nejakú politickú prostitútku? Veď sa to dialo aj v HZDS, že si opozícia kupovala kolaborantov. Nakoniec film Únos sa začal nakrúcať pred siedmimi rokmi a Ficov minister Marek Maďarič prispel na tento mediálny paškvil dvomi tretinami. Zrejme stratil kontrolu nad ministrom už pred siedmimi rokmi.

Ako môžeme predísť scenáru rozvrátenia štátu alebo autonómii?

Malé štáty to majú ťažké. Dnes sme pre svet atraktívni, lebo sem prichádzajú investori. Cez ekonomiku sa vytvára sféra vplyvu. Ak Fico povedal, že neprijmeme kvóty ani migrantov, tak na neho našli iný spôsob. Povie sa, že na Slovensku nemá kto robiť a tých migrantov sem navozíme pod rúškom potrebnej pracovnej sily. Nakoniec sa tu vytvorí povestný americký taviaci kotol, v ktorom sa pretavuje nová občianska spoločnosť. Všetci, ktorí sa nechceme volať občan číslo jeden, dva alebo tri, budeme mať problém, pretože ľahšie sa ovláda neidentifikované „monštruózne nič“. Preto treba, aby sme zo Slovákov urobili národ s maximálnym IQ 90, aby boli schopní stáť len pri montážnom páse a nezaujímali sa o skutočný chod sveta.

Zápasí SR o svoju suverenitu?

Presne tak, celých 24 rokov. A či sa to dnes niekomu páči alebo nie, aj Fico o ňu zápasí s veľkými ťažkosťami, lebo nie je slobodný, ale bojuje.

Prečo ide Robert Fico v rozbehnutom vlaku? Prečo z neho nevyskočí alebo ho nezastaví?

Nemôže z neho ani vystúpiť, ani ho zastaviť. Musí sa nájsť niekoľko schopných konzervatívcov a intelektuálov s odvahou bojovať proti zlu, ktoré sa deje na Slovensku, skôr ako uplatní svoj zákon ministerka Lucia Žitňanská, ktorá chce trestať za názor.

Vraciame sa späť do 50. rokov minulého storočia?

Veľmi dobre si pamätám tie roky, ja som to peklo zažíval. Vyprávalo sa tu o komunizme s ľudskou tvárou, pritom som bol stále hladný a otrhaný.

Potvrdili ste, že Roberta Fica majú absolútne pod kontrolou. Je teda ťažké sedieť vo vláde, kde je národná strana zajedno s národnostnou stranou?

Kus po kuse si Béla Bugár napĺňa ciele z Budapešti. Počas pôsobenia Zsolta Simona na ministerstve pôdohospodárstva získali pozemky a teraz za Árpáda Érseka na ministerstve dopravy budú stavať diaľnice smerom na juh Slovenska, ako aj mosty cez Ipeľ a Dunaj do Maďarska. Týmto bude Robert Fico strácať body na Kysuciach, Orave či v Prešove, kde už teraz ľudia demonštrujú. Preferencie mu budú klesať, lebo ľudia vidia, ktorým smerom tečú financie. Nebuduje národný, ale internacionálny štát. Toto všetko Ficovi zlomí krk a Andrej Danko je pre neho vo vláde príťažou.

Znamená to, že sa budeme pozerať na podrývanie slovenskej štátnosti?

Mladá generácia je veľmi ľahostajná k svojmu osudu a vôbec ju netrápi, že môže prísť o svoj štát. Zažívame plazivé odnárodňovanie a bezbrehý liberalizmus. Liberálnu spoločnosť môže poraziť len človek s takým vplyvom ako Donald Trump v USA.

Lenka Eremiášová

Článok pôvodne vyšiel na portáli Extraplus.sk.