Pľúcnu hypertenziu majú stovky Slovákov, skorá diagnostika im zachraňuje život

Bratislava 2. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:Pixabay)

Pľúcna hypertenzia je charakterizovaná dýchavicou a neskôr zlyhávaním srdca

Pľúcnou artériovou hypertenziou (PAH) trpia na Slovensku stovky Slovákov. Ochorenie postihuje pľúca a srdce, postupuje rýchlo a môže spôsobiť smrť. Charakterizované je dýchavicou a neskôr zlyhávaním srdca. Choroba je nevyliečiteľná, drobné pľúcne tepny sú vtedy zúžené, v krvných cievach je zvýšený tlak, telo sa ťažšie okysličuje.

Reklama

Pacienti bez liečby umierajú do niekoľkých rokov. Včasná diagnostika však ľuďom dokáže život zachrániť a výrazne predĺžiť. “Na Slovensku trpí PAH asi 600 ľudí,” povedala dnes na tlačovej konferencii pneumologička Marta Hájková z Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). V piatok (5.5.) je Svetový deň pľúcnej hypertenzie. Mnoho pacientov podľa nej nevie, že má PAH. Diagnostika je totiž veľmi zložitá. Príznaky sú nejasné, podobné astme. Ide napríklad o bolesť na hrudníku, dýchavičnosť, búšenie srdca, únavu či závraty.

Ochorenie mnohým diagnostikujú až v čase, keď sa veľmi unavia pri bežnej prechádzke alebo obliekaní. Takýto stav môže nastať aj po dvoch rokoch od počiatočných príznakov. Postihuje viac ženy ako mužov, prejaví sa v ktoromkoľvek veku. “Preto ak má pacient neprimeranú dýchavicu pri telesnej námahe a bežná liečba nezaberá, mal by lekár myslieť aj na toto ochorenie a poslať ho na vyšetrenia,” uviedla Hájková.

Reklama

Diagnózu vedia presne stanoviť v srdcovocievnych centrách v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Príčiny PAH sú nejasné, určitú úlohu zohráva dedičná predispozícia, môžu ju spôsobiť aj choroby pečene, reumatické choroby či vrodené chyby srdca. Liečba je farmakologická. “S preplácaním liekov zo strany zdravotných poisťovní nie je problém,” povedala Hájková.

Ak liečba nezaberá, lekári uvažujú o transplantácii pľúc. Na Slovensku však takýto výkon nerobia. Slováci doteraz spolupracovali s Rakúšanmi, najnovšie sa črtá spolupráca s Českou republikou. “Ak bude fungovať nová univerzitná nemocnica, chceli by sme takýto výkon robiť na Slovensku, odborníkov na to máme,” povedala Hájková.

Vo Viedni transplantovali Slovákovi pľúca po prvý raz v roku 1998. Pacientov na takýto výkon však na Slovensku pripravujú, a to v bratislavskej UNB. Manažujú tam predtransplantačnú a potransplantačnú starostlivosť.

V rámci predtransplantačnej prípravy hospitalizujú v UNB asi 20 pacientov ročne. Pľúca transplantovali vo Viedni už desiatkam Slovákov. Nie každý má však po zákroku rovnakú dĺžku prežívania, závisí to od viacerých faktorov. Komplikáciou môžu byť napríklad pľúcne či mimopľúcne infekcie. Pri dobrej kvalite života sa dá prežiť aj viac ako desať či 15 rokov.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.