Môj profil 
Predplatné
Bratislava 8. októbra 2017 (HSP/Foto: Facebook)
Prednedávnom ma dvojica mojich kamarátov prekvapila otázkou: prečo islamisti a občianske vojny trápia iba nepriateľov USA, ale spojenci Washingtonu tieto problémy nemajú? Debatovali o tom a ja som iba zaznamenal ich diskusiu…
Nazdar, Jožo, čo si taký znechutený? Máš nejaké problémy doma alebo v práci?
Nie, tam je to v poriadku. Ale zistil som, že moja manželka je politicky negramotná.
A na toto si ako prišiel? A vlastne, keby to tak aj bolo – čo je na tom? Ženy majú iné priority, ako my. Mnohé ženy politika, šport, hospodárstvo nezaujíma. No a čo?
No nič. Ale keď si človek chce doma prehodiť pár slov na aktuálne témy, tak je z toho fraška. Minule čítam noviny, akurát tam písali o nepokojoch v Hondurase. Manželka sa ma – no presne, ako ty – opýtala, čo som taký znechutený? Hovorím, že trápi ma ten Honduras. A vieš, čo mi odpovedala? „Veď som ti vravela, neškriab to, neškriab to. Potom by ťa ten honduras nebolel…“ Čo na to povieš? A čo by bolo, keby som jej prečítal burzové správy?
Prosím ťa, nechaj to tak. Tiež keby ti rozprávala o varení, koreninách a prípravách, by si naň pozeral, ako baran na horský bicykel… Trápia ťa aj nejaké iné „hondurasy“?
Ale áno. Napríklad, včera urobil som dosť prekvapivý objav. Vieš, je to veľmi zaujímavé a nevysvetliteľné? Pozri sa, je to taká čudná náhoda: v žiadnom štáte, ktorý sa priatelí s USA, nedochádza k žiadnym vojnám, vzburám, revolúciám, štátnym prevratom, nie sú tam teroristi, islamisti a ostatní „isti“. Ale všetko to trápi tie štáty, ktoré sa s Washingtonom príliš nekamarátia. Taká náhodička. No a teraz mi vysvetlí, prečo je to tak?
Možno nie je to celkom tak? Aj americké kamaráti majú občas problémy…
Iba občas, ale ostatní to majú pravidelne. Tak sa pozeraj. Nejakí Talibanci v Afganistane hovorili, že im Amerika rozkazovať nebude. A čo je dnes v tejto krajine? Občianska vojna, neuveriteľný obchod s drogami a americká okupačná armáda. Ideme ďalej. Líbya. Bol tam taký frajer Kaddáfi, ktorý si myslel, že si na rope vybuduje taký arabsko-africko-ázijský komunizmus. Kde je, kam zmizol? Štátny prevrat, občianska vojna, prezidenta zavraždili… Egypt. Pyramídy, Suezský prieplav, turizmus. Mal veľkú chybu – nekamarátil sa s USA. Nepokoje, štátny prevrat, chaos… Sýria. Tú si radšej ani nespomíname. Asad Američanom zjavne nevonia, ale ropa áno. A hneď máš celú kyticu: Islamský štát, teroristi, občianska vojna, úplný rozvrat štátu a hospodárstva, utečenci a neuveriteľný bordel. Štátny prevrat a vražda prezidenta sa ešte neuskutočnila. Asi vieme prečo… Irak – dvojička Líbye: občianska vojna, totálny chaos, islamisti, prezidenta zavraždili… A takto môžeme pokračovať…
No dobre. A priatelia USA podobné problémy nemajú? Možno si ich iba nevšímaš?
Ale áno. Nebudeme teraz spomínať mohutné štáty, ako napríklad, Nemecko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Kanadu, Japonsko, Austráliu a pod. Pozrieme sa, ako sa majú také menšie spojenci USA. Čo taký Izrael? Žiadny Islamský štát, žiadne pokusy o štátny prevrat, potichu si rieši problémy s arabskými susedmi a domácimi „krajanmi“. A Jordánsko, Saudská Arábia, Omán, Kuvajt a niektoré iné arabské štáty. Ako je možné, že nie sú tam islamisti, teroristi, Islamský štát? Žiadna občianska vojna, žiadne štátne prevraty, žiadne nepokoje a všetci najvyšší sú na svojich miestach a nikoho nezavraždili. Je to náhoda? Alebo za tým niečo je?
Čo ja viem? Asi sa tam situácia vyvíjala inak, ako v Afganistane, Iraku a Sýrii. Možno Američania s tým nemajú nič spoločné? Nemusíš vždy vytvárať konšpiračné teórie.
Aké konšpiračné teórie? Sú to konkrétne fakty, je to skutočnosť, realita. Také náhody sa nestávajú, že všetci nepriatelia USA musia mať problémy, ale tí, ktorí sa aspoň trochu hrajú na kamarátov, podobné problémy nemajú. V žiadnom prípade to nemôže byť náhoda. To je presne taká náhoda, ako v starom vtipe. Jedného chlapíka súdili za to, že dobodal suseda, spôsobil mu 9 rán. Ale počas pojednávania to popiera. Hovorí: „Nič také. Nikoho som nedopichal. Bola to iba náhoda. Stojím pri bráne a nožíkom si čistím jablko. Išiel okolo sused, pošmykol sa a spadol mi priamo na nôž. A takto sa zopakovalo 9 razy…“ Podobná náhoda?
Neviem, možno na tom niečo bude – nie som odborník. A čo teraz s tým?
No zatiaľ nič. Dovtedy, dokedy Američania neprestanú zo svojich nie príliš dobrých kamarátov robiť úhlavných nepriateľov, toto sa neskončí. A zatiaľ nie je ani najmenší náznak, že sa Američania chystajú zmeniť. Takže aj naďalej budú vznikať rôzne sýrie, líbye, iraky, afganistany a ostatné hondurasy…
Eugen Rusnák
