Môj profil 
Predplatné
K potýčke došlo pri pamätnej tabuli venovanej prokurátorovi Jánovi Pješčakovi.
“Pokúsil som sa pretrieť tabuľu, ktorá bola venovaná justičnému komunistickému vrahovi“, zdôvodňuje svoj vandalizmus Ľuboš Lorenz komunistickou minulosťou človeka, ktorému bola pamätná tabuľa venovaná.
Lorenz si pri páde z popolnice natrhol obočie a narazil rebro. Reakcia starostu bola skratová, ale reakcia ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej šokujúca.
Na svojom facebookovom profile totiž týmto vandalom vyslovila svoju podporu, pričom k starostovi obce sa postavila ako k nebezpečnému násilníkovi. Doslova napísala: Ľuboš Lorenz, ktorý poukázal na nemorálnosť pamätnej tabule venovanej komunistickému pohlavárovi Jánovi Pješčakovi v obci Veľký Lipník, bol surovo napadnutý starostom obce. Pánovi Lorenzovi prajem skoré uzdravenie a nám všetkým dôsledné vyšetrenie tohto poľutovaniahodného incidentu.
Poukázal na nemorálnosť pamätnej tabule? Jej poškodenie farbou je podľa ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej POUKÁZANIE?
Nehovoriac o tom, že Ľuboš Lorenz so svojím “parťákom” Petrom Kalmusom majú takýchto vandalských vylomenín na rováši už viac. Okrem iného poškodili bustu Vasiľa Biľaka, kde mali spôsobiť škodu vo výške 3000 eur a vo veci prebieha trestné konanie. Taktiež postriekali farbami ukrajinskej vlajky pamätník posledným trom príslušníkom ZNB, ktorí padli v boji proti banderovským bandám v obci Veľká Lodina atď. Viac o ich vandalizme a potrebe exhibicionizmu, ktorý trendovo zabalili do boja proti komunizmu, sa môžete dozvedieť TU.
Ako môže mať človek na Slovensku pocit, že sa mu dostane spravodlivosti a právnej ochrany, keď samotná ministerka spravodlivosti prejudikuje a postaví sa skôr, ako sa čin vyšetrí, automaticky na stranu vandalov, ktorí sú ešte naviac pri svojej akcii oblečení do tričiek, ktorými minimálne hanobia štátne symboly?
Nie je azda slovenský štátny znak umiestnený do symbolu ženského prirodzenia takýmto hanobením?
Bez ohľadu na to, aké pohnútky mali vandali, či išlo o primitívny exhibicionizmus alebo vyjadrenie protestu proti komunistickému pohlavárovi, nič to nemení na tom, že išlo o snahu poškodiť cudzí majetok.
Kam by sme došli, keby každý komu to napadne, šiel poškodiť nejaký pamätník alebo pamätný dom či múzeum?
To by potom každý mohol ísť vyliať farbu na sochy na Slavíne, lebo je to pamätník oslobodenia Slovenska Sovietskou armádou, teda armádou komunistického štátu a symbolizuje komunistické idey. Alebo keby niekto polial pamätník venovaný Vaclavovi Havlovi lebo nesúhlasí s humanitárnym bombardovaní, ktoré tento demokrat podporoval a ktoré má na svedomí tisíce obetí a pokladá ho teda za masového vraha. Alebo keby niekto šiel zničiť pamätný dom niektorého zo Slovenských dejateľov, lebo má pocit, že prispeli k rozpadu Uhorska a jemu sa to nepáči.
Vyjadriť protest proti pamätníku sa predsa dá na mnoho spôsobov. Je možne spísať petíciu a žiadať jeho odstránenie, podať trestné oznámenie, žiadať príslušné orgány a podobne.
Jednoducho, čo je to za prístup, ktorý je o to závažnejší v prípade ministerky spravodlivosti, že schvaľuje takéto vandalské konanie, naviac sa vopred stavia na jednu sporovú stranu?
Kam dospejeme, keď si vybraní ľudia budú môcť dovoliť čokoľvek? Ako to dopadne, keď budú ľudia brať spravodlivosť do vlastných rúk a poškodzovať pri tom práva iných? Zamyslela sa nad tým Lucia Žitňanská?
Juraj Martus
