Môj profil 
Predplatné
Podľa autora článku je potrebné pochopiť princípy, ktorými sa riadi Rusko a uvedomiť si, že zahraničná politika nie je v ruskom ponímaní súhrnom emócii či teatrálnymi gestami. Ruská zahraničná politika je premyslená a sleduje ciele v dlhodobejšom spektre.
Podľa žurnalistu z Le Figaro, ruská diplomacia vychádza zo štyroch hlavných princípov:
1. Nezávislosť. Pre Rusko nie je nič dôležitejšie ako možnosť samostatne riešiť svoje záležitosti v akýchkoľvek podmienkach. Rusko nebude nikdy od nikoho prijímať inštrukcie, dokáže však prijať dobre mienené rady a logické dôvody.
2. Národný princíp. Rusko sa považuje za časť euroatlantickej civilizácie, uvedomuje si však svoje odlišnosti. Nežiada privilégia, ale rovnocenný prístup. Ak chce niekto na Rusko tlačiť, musí sa pripraviť na adekvátnu odpoveď.
3. Bezpečnosť. Rusko má negatívnu historickú skúsenosť so Západom, ktorá je založená na útokoch Západu voči Rusku. Preto je Rusko opatrné a nedôveruje Západu. Západ v minulosti niekoľkokrát ukázal, že dohody s Ruskom nemieni dodržiavať – posledným markantným príkladom je rozširovanie NATO smerom na východ, pričom sa Američania snažili etablovať NATO nielen v strednej Európe a na Balkáne, ale momentálne aj na Ukrajine a v Gruzínsku. Tieto kroky sú pre Rusko neakceptovateľné a Rusi budú proti takýmto snahám vždy bojovať – či už v diplomatickej, ekonomickej, alebo nakoniec aj vojenskej oblasti. Rusko dôveruje svojim dvom spojencom – armáde a námorníctvu. Jadrové zbrane sú pre Rusko zárukou, že Západ na čele s USA si netrúfne na Rusko zaútočiť
4. Spolupráca s OSN. Rusko je ochotné úzko spolupracovať s OSN, za predpokladu, že sa nebudú používať dvojité štandardy. Rusko nemieni robiť ústupky Západu, ktorý hrá v OSN svoje diplomatické hry s cieľom vmanévrovať Rusko do nevýhodného postavenia. Ak sa má Západ dosiahnuť úspech v rokovaniach s Ruskom, treba najprv Rusko akceptovať a pochopiť.
Článok v Le Figaro, podobne ako článok v The Times, ktorý 11. apríla 2017 takisto doporučoval nedráždiť ruského medveďa a zmeniť princípy politiky voči Rusku, však nechápe základný problém. Tým je fakt, že Rusko sa po Gorbačovovi a Jeľcinovi vrátilo premyslene do medzinárodnej politiky a vrátilo sa vo veľkom štýle.
Rusko sa trpko poučilo na vlastnej skúsenosti, takže dnes vie, že USA nemajú priateľov, len svoje záujmy. Doba, kedy Rusko chcelo za každú cenu spolupracovať so Západom, je nenávratne preč. Rusi dnes Západu nedôverujú a rozhodne idú za svojím cieľom. Západ to môže, alebo nemusí akceptovať. Nemal by ale urobiť tú chybu, že sa násilne pokúsi Rusko zastaviť.
