Kto je Ulrike Lunacek? Europoslankyňa, ktorá nemá problém navrhnúť “interaktívnu sexuálnu výchovu” pre deti od 4 rokov

Hlasovaniu predchádzali obavy na oboch stranách

“Pravicoví bigoti”

Kto vlastne je Ulrike Lunacek? Europoslankyňa Zelených sa v roku 2013 snažila legitimizovať pedofíliu návrhom, ktorý hovoril o nevyhnutnosti “interaktívnej sexuálnej výchovy oslobodenej od akéhokoľvek tabu” u detí vo veku starších ako 4 roky. Odporcov a kritikov, ktorí hlasovali proti návrhu, Lunacek obvinila, že sú “pravicoví bigoti”.

V roku 2011 v rozhovore pre európsky denník West pri príležitosti pochodu “EuroPride” v Ríme povedala: “Ak uznáme niekomu viac práv, zmení to správanie celej spoločnosti, pretože ak autorita – teda štát akceptuje rovnaké práva pre LGBT osoby, tak občania jednoducho budú inklinovať k tomu, aby ich neporušovali a to zmení aj ich postoje.”

Lunacek medzi feministkami v Káhire 

Po roku štúdií v Spojených štátoch sa ako 23-ročná vrátila do Rakúska a vyšla so svojím “coming out” prehlásením o svojej homosexualite. O tri roky na to, po ukončení jazykovedných štúdií na univerzite, začala pôsobiť v mimovládnej feministickej organizácii Frauensolidarität (Solidarita medzi ženami), ktorá bola založená v roku 1982 vo Viedni. V roku 1994 bola za túto organizáciu vyslaná na Káhirskú konferenciu, na ktorej ako prvej uviedli žiadosti LGBTI do medzinárodného práva. Konferencia sa stala neslávne známou aj pre nekorektný prístup, ktorým feministky presadili svoju agendu proti väčšine prítomných tým, že najdôležitejšie hlasovania presunuli na poobedie posledného dňa konferencie, hneď po odchode afrických žien, ktoré boli proti tejto agende. Neskôr sa tiež ukázalo, že pripomienky a prehlásenia o nesúhlase počas rokovaní nikdy neboli vsunuté do oficiálnych textov a to aj napriek uisteniu o opaku. 

Maďarskí zástancovia práva na život antisemitmi?

Pár mesiacov po návrate z Káhiry sa Lunacek stala poprednou politickou predstaviteľkou Fóra gayov a lesbičiek a kandidovala za stranu Zelených. Po desaťročnom aktivizme sa stala prvou lesbickou političkou v rakúskom parlamente. Keď bola  roku 2009 zvolená aj do Európskeho parlamentu, stala sa súčasťou Komisie pre práva žien a rodovú rovnosť a pokračovala v angažovaní sa za plnú rovnosť homosexuálnych párov v Európe. Okrem polemik, ktoré zanechali jej vyjadrenia o sexuálnych právach detí a homosexuálov, v roku 2012 europoslankyňa naplnila stránky denníkov aj pre jej vyhlásenia po maďarskom Pochode za život, kedy pochodujúcich proti “vyhladzovaniu” nenarodených detí nazvala paradoxne antisemitmi. O rok na to sa snažila, aby sa potrat stal ľudským právom a aby výhrada vo svedomí bola pri otázke potratu zakázaná. Ako dôvod uviedla, “aby ženy netrpeli alebo nezomreli pri neodbornej potratovej procedúre.”