Môj profil 
Predplatné
Slovensko 29. novembra (HSP/Foto:TASR)
Už je to dlhšiu dobu, čo sa kresťanom vždy ujde aspoň čo-to poníženia či zopár faciek. Ešte aj provokovať ich alebo obmedzovať, sa v spoločnosti natoľko ustálilo, že nie je to len právom ale akousi „spoločenskou povinnosťou“. Pretože, je to ľahké, vďačné a nič tým neriskujete. Skôr opačným postojom – ak sa ich náhodou zastanete, pôjdete proti prúdu.
Antikatolicizmus je jediným povoleným predsudkom či diskrimináciou. Kresťania sú hádam jediní, ktorých možno na západe ponižovať a obmedzovať bez toho, aby sa vám ušlo pomenovanie „rasista“. Je dokonca legitímne redukovať Cirkev a katolíkov na stereotyp, a robiť z nej karikatúru, čo je absolútne neprípustné u iných náboženských či etnických skupín.
Toto všetko sa deje v časoch, keď v iných častiach sveta sú kresťania, ktorí nikoho neutláčajú a všetkým pomáhajú, neprestajne masakrovaní, prenasledovaní, znásilňovaní, väznení, a to v takom množstve, že to nemá obdobu v porovnaní s inými náboženskými skupinami.
V Nemecku si v 30-tych rokoch orgány SS často brali na mušku pápeža. Alfred Rosenberg, oficiálny ideológ režimu, načrtol a prehĺbil myšlienku, že rímska Cirkev predstavuje najhoršieho nepriateľa pre nemecký národ, pretože „zjudaizovala“ spoločnosť a „kriminálnym spôsobom“ kontaminovala čistú germánsku rasu „démonom z púšte“ (ktorým mal byť podľa Rosenberga Jahve). Trval na tom, že z vedeckej exegézy textov Biblie mal vyjsť árijský Kristus – vodca, a nie niekto, kto umrie mučeníckou smrťou; teda pán a nie služobník Boha. Obzvlášť nevedel prijať kríž, chcel ho vyňať zo všetkých kostolov, ulíc, škôl: „Ukrižovaný je totiž symbolom obetného baránka, obraz, ktorý rúca všetky sily, a prostredníctvom tejto bolesti nás vedie k pokore, ktorú Cirkev tak propaguje.“
Nacistický mocnár obzvlášť preklína kresťanskú lásku voči blížnym, ktorá núti štát starať sa o slabých: „Európska spoločnosť došla až tak ďaleko, že sa stala ochrankyňou tých, čo je podradné, choré, deformované, kriminálne. Láska s prívlastkom ľudskosti sa stala akousi doktrínou všetkých príkazov a až ide rebelsky proti prírode! Skutočný národ, ktorého centrom má byť česť a moc, by nikdy nepodporoval delikventov a bezmocných, ale eliminoval by ich!“
Ako veľmi odsudzujeme nacistickú ideológiu. A ako veľmi ju dnešné časy pripomínajú! Diskriminujúce zmýšľanie EÚ o novej, lepšej Európe nie je teda ničím pokrokové.
Dvadsiate storočie zažilo najobludnejšie prenasledovanie kresťanov od čias starého Ríma. Toto prenasledovanie sa ešte zintenzívňuje v 21. storočí v súčasnej dobe, dobe ktorú práve žijeme. Málokto si uvedomuje rozmery a spôsoby tohto prenasledovania. Málokto si uvedomí, prečo niekto neschváli kríže a svätožiaru na minci. Málo ľudí si všimne, že niektorí ľudia z dôvodu ich kresťanského presvedčenia, nie sú napríklad vymenovaní do európskych úradov, alebo sú zo zamestnania prepustení. O zmasakrovaných kresťanoch, obetiach genocídy (napr. v Sudáne), prenasledovaní a ponižovaní v niektorých arabských krajinách sa zas málo vie. Je to tak preto, že týmto veriacim nechcú ani priznať status obete. Lebo kresťanská cirkev všade vo svete, ale dnes už aj doma v Európe, musí vždy sedieť na lavici obžalovaných…
Ivana Pločicová
