Komentár: Sabotáž v Cirkvi a v spoločnosti

Bratislava 30, júla (HSP/Foto:TASR)

Aj vám to už napadlo? Posledné udalosti ma čoraz viac presviedčajú nie o naivite či chybách kresťanov, ale o sabotáži priamo v Cirkvi či cez jej komunikačné kanály

Aj vám už napadla takáto kacírska myšlienka? Pod sabotážou rozumiem vnútornú premyslenú rozvratnú činnosť. Ako inak si vysvetliť, že v čase, keď cirkevná hierarchia nemá najlepšiu pozíciu a meno v spoločnosti, sa dostal do médií list arcibiskupa Zvolenského ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi ohľadne pripravovanej stratégie ľudských práv?

Naskenovaný list s pečiatkou Konferencie biskupov Slovenska a s podpisom bratislavského arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského „visel“ na fejsbukovej stránke LGBTI ľudí spoločnosti Inakosť prv, ako sa objavil v iných médiách, a rozvíril nenávistnú kampaň pod čiarou v diskusiách. Koho právo na diskrétnosť bolo porušené? List nebol otvorený, no ani tajný. Napriek tomu prekvapuje, ako sa hneď objavil aj v redakcii Pravdy či v agentúre Sita, pričom na stránke Konferencie biskupov nebolo o ňom ani zmienky.

Minister Lajčák ho pre médiá nechcel komentovať, pečiatka podateľne MZV SR na ňom nebola. Poslal ho teda niekto z vnútra Cirkvi? Komu záležalo na tom, aby sa diskusia okamžite rozprúdila v neprospech mediálneho obrazu cirkevnej hierarchie? Tento konšpiračný úvod som si neodpustila. No možno som sa už aj ja stala súčasťou mediálnej hry.

List arcibiskupa Zvolenského bol iba jednou z pripomienok k dokumentu navrhovanej stratégie „nových ľudských práv“, na ktorej pracuje Rada vlády pre národnostné menšiny a rodovú rovnosť a ktorú chce čo najskôr v období dovoleniek presadiť.

Text stratégie je, samozrejme, verejne dostupný na stránke vlády. Ďalšie pripomienky vypracovali mimovládne organizácie a prezentovali ich ústne aj písomne na workshopoch, ku ktorým boli v rámci otvoreného vládnutia prizvané. Kresťanské organizácie a mimovládky mali na workshopoch prevládajúce zastúpenie. Súhlas na zverejnenie svojich pripomienok však Inakosti odmietli.

List arcibiskupa sa tak v médiách ocitol ako sám vojak v poli. Akoby sa snažil presvedčiť o niečom, s čím väčšina kresťanov, ale aj neutrálnych ľudí, nesúhlasí. Pravda je taká, že kresťanské ale aj neutrálne organizácie sa kriticky k navrhovanej stratégii ozvali už na začiatku procesu tvorby stratégie a v priebehu umožnených diskusií veľmi zásadne a rázne vystúpili proti. A nebolo ich málo.

Pán arcibiskup nie je v tom teda sám. Má našu plnú podporu. Navrhovaná stratégia je totiž nevyvážená, podsúva rodovú perspektívu ako recept na všetky riešenia spoločnosti a nadštandardne podporuje skupinu LGBTI občanov na úkor ozaj znevýhodnených starých ľudí, hendikepovaných, rodín a iných sociálne odkázaných. Pritom diskriminuje aj väčšinu ľudí tým, že podporuje ideológiu ohrozujúcu rodinu a prirodzenosť manželstva muža a ženy, nehovoriac o deťoch.

Skúste si sami prejsť text stratégie a posúďte. To, že táto agenda „rodu“ smeruje z EÚ či OSN ešte nie je zárukou prosperujúcej budúcnosti na Slovensku. Demonštrácie vo Francúzsku sú toho jasným svedectvom. Ľahostajnosť a nezáujem občanov ich doviedol tam, že dnes ľudí zatvárajú za to, že bránia prirodzené hodnoty človeka a konajú podľa svojho svedomia. Takéto praktiky prežívali veriaci i neveriaci občania v krutých 50-tych rokoch minulého storočia počas socializmu. Čaká to aj nás? Na mediálnom obraze Cirkvi síce záleží, ale nie je všetkým. Hoci sa mnohým Cirkev v tomto období zdá zranená a rozdelená, vie stále v otázkach prirodzenosti, kde je sever.

Nechceme si dať rozvrátiť rodiny a poriadok pohlavnosti v spoločnosti. To, samozrejme, nie je o netolerancii voči LGBTI skupinám, ale o podstate ďalšieho normálneho fungovania civilizácie.

Mária Raučinová

(autorka sa zúčastnila na verených workshopoch k pripravovanej stratégii a je členkou Výboru pre rodovú rovnosť, zastupuje Katolícke hnutie žien Slovenska s členskou základňou 60 000 žien)