Môj profil 
Predplatné
Na tomto pochode sa podľa údajov polície zúčastnilo asi 200 ľudí. Niektoré ukrajinské médiá si všimli zaujímavú zákonitosť: aj napriek tomu, že samotný prezident Porošenko podporil tento fakľový pochod a v uliciach Odesy pochodovali zástupcovia súčasných vládnucich síl na Ukrajine, väčšina manifestantov mala na tvárach masky. Ukrajinskí novinári prízvukujú, že nacionalisti a radikáli sa predsalen necítia v rodnej krajine „ako doma“ a vedia, že väčšina ľudí ich nepodporuje, a preto pre istotu si skrývajú tváre pod maskami.
Podobné pochody sa konali v Kyjeve a iných mestách Ukrajiny, avšak zúčastnilo sa na nich ešte menej ľudí. Samozrejme, niektoré ukrajinské médiá pripomínajú „hrdinskú epizódu“ spred 98 rokov, ale sú aj také, ktoré celú vec nazývajú fraškou. Niektorí ukrajinskí analytici poukazujú na to, že ukrajinskí nacionalisti v celej histórii Ukrajiny sa prakticky nemôžu pochváliť žiadnymi hrdinskými udalosťami alebo činmi a preto súčasní ukrajinskí ideológovia, politici a média sú nútení jednoducho vymýšľať „hrdinské historické udalosti“ – presne ako v prípade fakticky neznámej bitky pri obci Kruty.
Táto bitka sa uskutočnila 29. januára (16. januára podľa vtedy platného kalendára v Rusku) na železničnej stanici pri obci Kruty (130 km od Kyjevu, 18 km od mesta Nežin). Jednotky Červenej armády likvidovali ozbrojené oddiely Ukrajinskej národnej rady a nacionalistov – dobrovoľníkov.
Súčasná ukrajinská propaganda vykresľuje túto bitku ako hrdinský čin študentov – dobrovoľníkov v počte 300 ľudí, ktorí bojovali proti regulárnej Červenej armáde v počte niekoľko desiatok tisíc mužov. Historici poukazujú na to, že ukrajinská propaganda nevymyslela nič iné, ale iba skopírovala z histórie hrdinský čin Sparťanov – preto ukrajinskí historici uvádzajú počet študentov – presne 300 mladých ľudí. Tvrdia, že Ukrajinská armáda nemala žiadne posily a preto 300 študentov museli v priebehu dlhšieho času odolávať regulárnej Červenej armáde a takmer všetci hrdinsky zahynuli…
Skutočnosť však bola trochu iná. Na strane jednotiek Ukrajinskej národnej rady v ten deň bojovalo do 500 ľudí a medzi nimi bolo skutočne aj niekoľko desiatok študentov-dobrovoľníkov. Proti nim vystúpili jednotky Červenej armády a mali takmer 10-násobnú prevahu. Boj trval veľmi krátko a zahynulo iba niekoľko ľudí na obidvoch stranách – straty boli úplne minimálne. Vojaci Ukrajinskej národnej rády a študenti sa rýchlo rozutekali.
Historici oponujú súčasným ukrajinským ideológom, ktorí tvrdia, že vedenie Ukrajinskej národnej rady nemalo posily. Malo. Práve v ten istý deň v Kyjeve vypuklo prosovietske povstanie a viac ako 8 tisíc vojakov Ukrajinskej národnej rády sa snažilo potlačiť toto povstanie. Pomôcť svojim jednotkám pod Krutami ukrajinské veliteľstvo však nemienilo. Historici pripomínajú, že práve v tom čase takmer celé vedenie „nezávislého ukrajinského štátu“, ktoré podpísalo kapituláciu s Nemcami, utekalo do Nemecka, aby zachránilo svoje životy. Bola to ďalšia dosť neslávna stránka v „slávnej histórii nezávislej Ukrajiny“.
Eugen Rusnák
Videá si môžete pozrieť tu:
