Obyvateľstvo 

a) Počet Rusov (Veľkorusov, Malorusov, a Bielorusov) počas vlády Stalina sa zvýšil na základe údajov v priemere o 1,3 – 1,5 milióna za rok. V roku 1926 – 113,7 mil. (146,6 mil. – celkový počet obyvateľstva ZSSR), rok 1939 – 133 mil. (170,6 mil.), rok 1959 – 159,3 mil. (208,8 mil.). Pre porovnanie: v čase vlády Jeľcina sa počet Rusov v Rusku znížil o 6,8 mil., počas vlády Putina o 6,4 mil. osôb.

b) Následkom zníženia hranice úmrtnosti v ZSSR priemerná úroveň dĺžky života významne vzrástla v porovnaní s predrevolučnou periódou, dosiahnuc tak stredoeurópsku úroveň (70 rokov v r.1971-72 naproti 32 r. v r.1896-97).

c) Celková úmrtnosť sa za Stalina znížila trojnásobne (10,1 na tisíc obyvateľov v roku 1950 v porovnaní s 29,1 v r. 1913). V tom istom čase sa znížila aj pôrodnosť (r. 1950 26,9 na 1000 obyvateľov a v roku 1913 – 45,5 na 1000 obyvateľov), čo je spojené s podmienkami vojny, so zvýšením počtu starších ročníkov, rastom počtu mestského obyvateľstva, zapojením žien do sféry riadenia a podobne. Napriek tomu prirodzený prírastok obyvateľstva dokonca  o málo vzrástol r. 1950 16,8 osôb na 1000 obyvateľov (v r. 1913 – 16,4 na 1000 ob.).

d) Ak detská úmrtnosť predstavovala v r. 1913 – 268,6 na 1000 novonarodených detí, v r.1950 už 81 na 1000, to znamená, že sa znížila 3,3 násobne. Priemerný počet detí narodených jednej žene bol v r. 1950 2,89 dieťaťa, v r. 2006 – 1,38 dieťaťa!

e) Za Stalina bola spotreba alkoholu menšia o viac ako 2 krát (maximum 1,9 litra čistého alkoholu na osobu a rok v roku 1952) ako v cárskom Rusku, kedy to bolo v r. 1914 – 4,7 litrov a viac ako 10 krát menšia, ako je tomu dnes: 20-25 litrov. Rusko v 90-tých rokoch viedlo svetové štatistiky v rozsahu detského alkoholizmu. Drogy za Stalina neexistovali, pretože neexistovala narkomafia. Za 20 rokov sa počet narkomanov zvýšil viac ako 10-násobne a v súčasnosti podľa údajov Federálnej služby RF pre narkotiká, predstavuje počet drogovo závislých 5,1 miliónov osôb! Na následky užívania drog v Rusku každoročne umiera 70 – 100 tisíc ľudí. Rusko je jedným zo svetových lídrov aj v miere detskej narkománie (v súčasnom Rusku – myslia sa údaje dostupné do roku 2010).

f) Prostitúcia sa za Stalina považovala za formu parazitného spôsobu života, jej organizované formy boli celkom zlikvidované. A v súčasnosti zaujíma Rusko jedno z popredných miest v miere prostitúcie, detskej prostitúcie, zločinov sexuálneho charakteru, sexuálneho priemyslu.

g) Hneď po vojne, v roku 1945, bolo v celom stalinskom  ZSSR 678 tisíc detských sirôt. V dnešnom Rusku je takýchto detí 760 tisíc – sociálne siroty, to jest deti odvrhnuté rodičmi.

h) Ak v roku 1956 bol koeficient diferenciácie príjmov obyvateľstva na čísle 3,28 a v roku 1986 mal hodnotu 3,38 – potom sa začal zvyšovať a podľa údajov Ruského štatistického úradu Rosstatu sa zvýšil na 13,8 v roku 1998 a na 16,8 v roku 2007. To znamená, že oficiálne príjmy, bez zarátania tieňových a kriminálnych zdrojov, 10% najbohatších 16,8 krát prevyšujú príjmy najchudobnejších občanov. Mnohí experti, berúc do úvahy aj tieňovú ekonomiku, počítajú, že reálny koeficient rozdielu predstavuje 25-40 násobok. V súčasnosti spodná úroveň obyvateľstva s príjmami nižšími ako je životné minimum, predstavuje 15 %. Za Stalina sa podarilo dosiahnuť úrovne peňažných príjmov nad životným minimom u všetkých občanov.

i) Počas vlády Putina počet iba oficiálne priznaných oligarchov – miliardárov, ktorí si užívajú na účet rozkradnutia národného bohatstva Ruska, vzrástol z 8 v r. 2000 na 53 v r. 2007 – teda 7-násobne! Ich spoločenské postavenie podľa údajov časopisu Forbes vzrástlo vo finančnom vyjadrení z 12,4 mild. dolárov na 282 mild. dolárov, to jest 23-krát! Ako vyplýva z pozorovania Inštitútu sociálno-ekonomických problémov obyvateľstva RAN, menšina 15 % obyvateľstva Ruska vlastní okolo 85 % všetkých úspor, 57 % peňažných príjmov, 92 % príjmov z vlastníctva. Podľa slov vedúceho ekonomického oddelenia RAN Dmitrija Ľvova, v rukách neveľkej skupiny oligarchov (asi 1 500 ľudí, čo predstavuje 0,001% celkového obyvateľstva Ruska), je sústredené viac ako  50 % národného bohatstva Ruska, 85 % obyvateľstva, to znamená v podstate  celé Rusko, nemá ani kopejku príjmu od tých bohatstiev, ktoré dostali od Boha – nafta, plyn, lesy, zlato a iné zdroje, ktoré by mali patriť rovnako celému národu. To za Stalina národné bohatstvo patrilo celému národu a úžitok z neho sa využíval v záujme všetkých občanov. Ak predtým platili ľudia za mnohé nevyhnutné služby kopejku alebo proste vôbec nič (spoločnosť brala na seba veľkú časť výdavkov), dnes sú nútení platiť v plnej cene aj za ubytovacie služby, telefónne spojenie, dopravu, kultúru, oddych, stravovanie, vzdelanie a tak ďalej, skrátka za všetko! Nehľadiac na to, že v ústave je zakomponovaná bezplatnosť v zdravotníctve, viac ako polovica obyvateľstva za ňu fakticky platí, a tieto náklady sú skoro rovné rozpočtovým.

j) Obyvateľstvo Ruského impéria bolo na 79% negramotné (podľa údajov z roku 1897), to znamená, že prakticky nevedelo čítať ani písať. Za Stalina bola negramotnosť zlikvidovaná. Gramotnosť obyvateľstva sa zvýšila na 89,1%  (1932). Základné školy ( v zátvorkách počet žiakov): 1914 – 106 000 (5,4 mil.); 1940 – 192 000. Stredné školy  1914 – 4 000; 1940 – 65 000 (13 mil.) Vysoké školy 1914 – 400; 1940 – 4 600. Do októbrovej revolúcie v Rusku pripadalo na 159 milión obyvateľov  290 tisíc špecialistov. Celkový počet pracovníkov zaoberajúcich sa intelektuálnou prácou v ZSSR v roku 1973 dosiahol číslo 33 miliónov osôb.  Počas rokov sovietskej moci vzrástol počet vedeckých pracovníkov do  roku 1972 na 1 055 400 osôb.

Ekonomika

Za Stalina sa ekonomika budovala rozumnými plánovacími metódami ako jeden organizmus vďaka čomu sa podarilo realizovať rozsiahle projekty a dosahovali sa vysoké tempá rastu a efektívnosti.

Po vojne dostal Stalin ponuku pôžičky zo Západu na znovuvýstavbu ZSSR. Stalin sa rozhodol postaviť štát bez nej a do lehoty, ktorú žiadna európska krajina –účastníčka vojny –  nedokázala dosiahnuť,  dokonca ani s pomocou amerických pôžičiek. Štát sa pripravil na vojnu a vyhral v nej, dvakrát sa spamätával z ničivých svetových vojen, stal sa druhou svetovou mocnosťou vďaka plánovacej metóde vedenia hospodárstva.

Sovietske plánovanie úspešne uplatnili vo svojich podnikoch miliardári mnohých krajín. V roku 1991 v Moskve, v Akadémii práce a sociálnych vecí sa konalo sovietsko-americké sympózium, na ktorom boli aj Japonci. Pozrime sa čo tam povedal japonský miliardár Herosi Teravama v odpovedi na hlúpe kecanie sovietskych ekonómov a sociológov o „japonskom zázraku“:

„Vy nerozprávate o tom, čo je základné. O vašej vedúcej úlohe vo svete. V roku 1939, ste vy, Rusi, boli múdrymi a my, Japonci, hlupákmi. V roku 1949 ste sa stali ešte rozumnejšími, zatiaľ čo my sme boli stále hlupákmi. A v roku 1955 sme sa my poučili a vy ste upadli na úroveň päťročných detí. Celý náš ekonomický systém je prakticky všetok odkopírovaný od vášho, len s tým rozdielom, že u nás je kapitalizmus, súkromní výrobcovia a my sme viac ako 15 % rastu nikdy nedosiahli. Vy ste, pri spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov, dosiahli rast 30 % i vyšší. Vo všetkých našich firmách visia heslá z vašich stalinských čias“.  

V súčasnosti (údaje do roku 2010) je systém plánovania ekonomiky na národnej a štátnej úrovni celkom zničený a Rusko v podstate predstavuje žalostnú úlohu surovinovej kolónie Západu. V Rusku paralelne existujú dve ekonomiky: neplánovaná (debilná) a kriminálna. Podľa údajov Akadémie ekonomickej bezpečnosti RF na konci roku 2005 úroveň kriminalizácie ekonomiky v Rusku dosiahla „kritickú“ úroveň, úroveň tieňovej ekonomiky dosahuje 40% DPH (V roku 1991 to bolo 11%). Podľa údajov z 09. 2007 Centra antikorupčného úradu Transparency Internacional, index rozšírenia korupcie v Rusku predstavuje 2,3 balla, čo je 143. miesto zo 180 štátov. Je to na úrovni Zambie, Indonézie a Toga. Podľa rejtingu kriminalizácie a korupcie moci, sa Rusko na konci roka 2005 nachádza pod Keňou a Zimbabve a obsadzuje 25. miesto vo svete. V súčasnom Rusku objem trhu korupcie prevyšuje sumu 240 mild. dolárov. Podľa odhadov fondu INDEM, tento údaj je ešte vyšší: len vo výrobnej sfére Ruska objem korupcie vzrástol medzi rokmi 2001 a 2005 priemerne z 33 na 316 mild. Dolárov za rok (9,6 násobne).

a) Národný dôchodok obyvateľstva  na osobu ZSSR predstavoval (v dolároch, v cenách z roku 1980): 1913 – 350 (15 % z úrovne USA); 1920 – 120 (5%); 1929 – 365 (13%); 1938 – 640 (24%); 1950 – 1 100 (26%); 1987 – 3 900 (57% z úrovne USA) (Zdroj), to znamená, že za Stalina sa podarilo nie len plne stabilizovať úroveň blahobytu občanov po dvoch ničivých vojnách a revolúcii a niekoľkokrát ju zvýšiť, no, nehľadiac na vojny, 2 krát predstihnúť Američanov v tempách rastu. A to v ťažkých vnútorných podmienkach, bez akejkoľvek pomoci, vtedy, keď napríklad pre porovnanie v roku 1913 úroveň zahraničného kapitálu (francúzskeho, belgického, anglického a nemeckého) v oblasti ekonomiky predstavovala 72 %.

Pre porovnanie, v roku 2007 úroveň DPH na jedného obyvateľa rozpočítaná na paritu kúpnej sily, Rusko dosiahlo úroveň 28 % v porovnaní s USA. To znamená, že v porovnaní s Američanmi, sme za 20 rokov dvojnásobne degradovali  – a to bez akejkoľvek vojny! Celková produktivita práce v roku 1950 sa oproti roku 1913 zvýšila 3,2 krát.

b) Všeobecný objem výroby priemyselnej produkcie na osobu za roky 1913 – 1950 v ZSSR sa zvýšil 4-násobne. Úroveň priemyselnej produkcie ZSSR v porovnaní so svetom: 1913 – 3,6% 1920- 0,6% 1938 – 5,6% 1950 – 6,9% 1986 – 14,6%. V roku 2007 je to 3,2%. Rast objemu výroby od roku 1913 do r. 1938 bol  +45 %  a +100 % pri porovnaní s rokom 1920.

c) Zásoby zlata. 16. Júla 1914 sa v trezoroch Národnej banky Ruska nachádzalo 1 240 ton zlata. Okolo 100 ton bolo v zahraničí. Spolu teda asi 1 350 ton. V rokoch 1914-1917 previedli do bánk v New Yorku, Londýna, Paríža, Japonska okolo 690 ton zlata zo začiatku ako vyrovnanie za dodávku zbraní, potom proste preto, aby sa to nedostalo do rúk boľševikom. V roku 1920 rezervy predstavovali už iba 317 ton. Ku koncu vlády Stalina zásoby zlata vzrástli 6,5 násobne a dosiahli 2050 ton, no do roku 1991 sa zmenšili 10-násobne! Zásoby zlata v štátnej rezerve Ruska dňa 1.12.2008 predstavovali okolo 445 ton.

d) V roku 1933 nezamestnanosť v Rusku neexistovala. Podľa odhadov medziročného sledovania ROSSTATu, oficiálny počet  nezamestnaných predstavuje k januáru 2008 okolo 4,6 milióna. (V roku 2000 – 7,1 milióna). V každom prípade množstvo oficiálne registrovaných nezamestnaných sa zvýšilo o 1,6 milióna osôb.

e) Reálne platy robotníkov v roku 1940 sa zvýšili v porovnaní s rokom 1913 2,7 krát, poľnohospodárov 2,4 krát. (Zdroj)

f) V roku 1947 bol ZSSR prvým povojnovým štátom našej planéty, ktorý zrušil lístkový systém. A od roku 1948 každoročne až do roku 1954 znižoval ceny produktov a tovarov širokej spotreby. Napríklad, pozrime sa na pomer niektorých cien 1.1.1951 k cenám z 1.1.1946: chlieb (39 %), mäso (42 %).

g) Bytový fond v mestách a na usadlostiach mestského typu predstavoval v roku 1913 180 mil. m2 a za obdobie 1918-1956 bolo uvedených 953 mil. m2 spoločnej plochy sídlisk. Za ZSSR sa  byty poskytovali štátom bezplatne na neurčitú dobu používania. V súčasnosti sa objem bezplatného poskytovania bytov znížil 10-násobne. Mladej rodine neostáva nič iné, ako šetriť desiatky rokov na byt, za podmienok odkladania na to všetkých úspor, alebo si navliecť dlhové jarmo, ktoré bude splácať ešte oveľa dlhší čas. Ceny bytov rastú (v roku 2006 o 50%) a stávajú sa čoraz menej dostupnými pre väčšinu obyvateľov (iba okolo 12% Rusov si môže dovoliť opatriť bývanie, okolo 5% využiť hypotéku).

h) Počet lekárov v roku 1950 vzrástol v porovnaní s rokom 1940 1,5 krát. Počet vedeckých pracovníkov v roku 1950 vzrástlo oproti roku 1940 o 40%. Počet študentov vysokých škôl v roku 1950 sa zvýšil o 50% v porovnaní s rokom 1940.

i) Atómovú bombu USA vyrobili v roku 1945 a vyskúšali ju na obyvateľoch japonských miest. My sme vyrobili atómovú bombu v roku 1949; vodíkovú bombu USA vyrobili v roku 1952, my v roku 1953. Takto bol založený nevyhnutný potenciál pre zachovanie jadrovej rovnováhy a tomu zodpovedajúcej bezpečnosti Ruska. Tento jadrový štít Ruska vytvorený počas existencie ZSSR sa v súčasnosti aktívne likviduje. Jeľcin zničil 3 807 komponentov strategických jadrových síl Ruska (z 10 271 v 1990 roku na 6 464 v roku 2000), a Putin ohrozil ešte 3 380 komponentov Ruska (v základe nám ostala tretina toho, čo bolo za sovietskej éry a ničenie pokračuje), v súčasnosti najsilnejšie a nepozorovateľné rakety vo svete – SATAN (Putin z nich zničil 105 a ostalo 75) a nič nového sa nevyrába. Tiež „novšie“ rakety Topoľ M a RS-24 sú len modifikáciami sovietskych rakiet.

j) Od roku 1946 boli v ZSSR rozvinuté práce v týchto oblastiach: raketová technika, automatizácia technologických procesov, Zavedenie modernej výpočtovej techniky ( v r.1950 vznikla prvá IBM, kozmické lety (v r. 1957 sme vypustili do kozmu ako prví na svete umelú družicu zeme a v r. 1961 prvého človeka), plynofikácia štátu, digitálna technika a podobne.

Armáda a vojna

V predvečer napadnutia Sovietskeho zväzu Nemeckom v roku 1941 Stalina zvolili za predsedu Rady národných komisárov (Vláda ZSSR) a za najvyššieho veliteľa národnej obrany. Začiatkom vojny sa stal Stalin aj Vrchným veliteľom Obrany štátu. Hlavné problémy tejto problematiky sú: pripravenosť na vojnu a straty v nej. Na Západe boli presvedčení, že Nemecku sa podarí poraziť ZSSR za dva mesiace. No zmýlili sa v ohodnotení skutočnej sily Sovietskeho zväzu.

a) Vzájomný pomer síl v predvečer vojny.

Číselný stav bojových jednotiek Nemecka pred začiatkom vojny na západnej hranici ZSSR:

Počet vojakov: Nemecko – 5,5 milióna; ZSSR-2,9 milióna. (Pomer síl 1,9:1)

Diel a mínometov : Nemecko 47,2 tisíc; ZSSR 32,9 tisíc (1,4:1)

Tankov: Nemecko 4,3 tisíc; ZSSR 14,2 tisíc (0,3:1)

Bojové lietadlá: Nemecko 5 tisíc; ZSSR 9,2 tisíc (0,5:1)

Celkový pomer síl a prostriedkov Nemecka a jeho spojencov a ZSSR (1,2:1)

Na základe týchto údajov nemožno tvrdiť, že Stalin akoby nepripravil vlasť k vojne.

b) Straty vo Veľkej vlasteneckej vojne.

Začiatkom vojny v armáde i na fronte 4 901 800 osôb. V priebehu vojny bolo mobilizovaných 29 574 900 osôb. Celkovo: 34 476 700 osôb.

Nenávratné straty ozbrojených síl ZSSR: Zabitých a zomrelých na zranenia v etape evakuácie 5 226 800. Zomrelo na zranenia v nemocniciach 1 102 800. Zomrelo na choroby a nešťastné udalosti, odsúdení k smrti (civilné straty) 555 500. Nezvestných a zajatcov 4 559 000. Celkové nenávratné straty 11 444 100 (33,2% z celkového počtu vojska). Vrátilo sa zo zajatia – 1 836 000 (40% zajatých). Pribudlo na oslobodených územiach a bolo zaradených k bojovým útvarom – 939 700 osôb. Celkové demografické straty 8 668 400 (25,1 % z celkového počtu vojsk).

Celkom za roky vojny bolo zaradených do ozbrojených síl Nemecka od 1. marca 1939 21 107 000 osôb.

Nenávratné ľudské straty Nemcov a ich spojencov na spoločnom fronte od 22.6.1941 do 9.5.1945 : Zabitých, zomrelo na zranenia a choroby, nezvestní  4 273 000, padlo do zajatia 4 376 000.

Celkom nenávratné straty 8 649 000 (34% z celkového stavu vojsk Nemecka), vrátilo sa zo zajatia 3 572 600 (82% zajatých).

Celkové demografické straty 5 076 700. Nemci stratili 4 270 700 (20,2% z celkového počtu vojakov).

Ako je vidieť, nenávratné straty vojsk Nemecka a spojencov boli tiež obrovské (8,6 milióna ľudí), nehovoriac už o plnej porážke a kapitulácii. Na viac treba prirátať 1 590 000 vojakov a dôstojníkov Vermachtu, kapitulujúcich po 9.5.1945 len pred Sovietskou armádou. Porovnanie nenávratných strát vojsk ZSSR a Nemecka (so spojencami):

Nenávratné straty: 1,32:1

Nenávratné demografické straty: 1,71:1

Rozdiel možno vysvetliť tým, že z fašistického zajatia sa vrátilo dvakrát menej zajatcov ako z nášho (40% proti 82%), čo nie je nepochopiteľné, poznajúc ciele hitlerovcov zotročiť a zničiť Rusov.

c) O hrdinstve.

V priebehu vojny dezertovalo 588 700 (1,7 % z celkového počtu vojakov). Pre porovnanie v Prvej svetovej vojne dezertovalo 1 865 000 (12,1 % to znamená sedemkrát viacej!)

V prvej svetovej vojne cárska armáda stratila dôstojníkov rôznym spôsobom v počte viac ako 72 000 (14,6 %). V Druhej svetovej vojne len v boji zahynulo rôznym spôsobom 1 023 100 (35 %). Nenávratné demografické straty v prvej svetovej vojne predstavovali 2,25 milióna (14,7 % armády) napriek tomu Rusko nedokázalo doviesť vojnu do víťazného konca. Vo Veľkej vlasteneckej vojne sme vyhrali nehľadiac na to, že ľudské nenávratné straty boli väčšie ako u protivníka (25% proti 20%), čo hovorí o zomknutosti a masovom hrdinstve sovietskeho ľudu pod vedením Stalina.

d) O akože represívnom veliacom charaktere Červenej armády od mája 1937 do septembra 1939 zahrňujúcu 40 tisíc osôb. Menovite takúto okrúhlu cifru nazval ako prvý časopis „Ogoňok“ (číslo 26/1986), za ním potom „Moskovské novosti“ a druhí. Odkiaľ sa vzala táto cifra?

Nuž, pozrime sa odkiaľ. Podstata je v tom, že 5. mája 1940 náčelník Halvného velenia kádrov Hlavného veliteľstva generál-poručík E. Ščadenko predložil Stalinovi „Hlásenie o činnosti“ za rok 1939. V ňom sa hovorilo, že za obdobie rokov 1937-1939 z radov armády bolo PREPUSTENÝCH 36 898 veliteľov. Z nich bolo v roku 1937 uvoľnených 18 658 (13,1% ), v roku 1938 16 362 (9,2%) a v roku 1939 1 878 (0,7%). Motívy boli nasledovné: 1) z dôvodu veku; 2) zo zdravotných dôvodov; 3) pre disciplinárne priestupky; 4) pre morálnu nespôsobilosť; 5) uvoľnení z politických dôvodov 19 106 ( z nich po podaní žalôb a prevedených previerkach 9 247 zostalo v 1938 – 1939). 6) uväznených 9 579 ľudí z nich 1 457 rehabilitovaných v rokoch 1938-1939. (Zdroj)

Čiže v skutočnosti počet dôstojníkov uväznených v rokoch 1937-1939 predstavuje 8 122 ľudí (3 % z celkového stavu). A z nich odsúdených na smrť okolo 70 osôb, zastrelených 17 najmä vyšší velitelia. Napríklad 2 z 5 maršalov (Tuchačevskij za organizáciu trockistického vojenského sprisahania, Jegorov za účasť v špionáži, príprave teroristických aktov a za účasť v nepriateľskej organizácii). Ešte jeden maršal, Bljucher, bol väznený za účasť vo vojensko-fašistickom sprisahaní, ktoré spôsobilo zbytočné straty a úmyselné pretrhnutie operácií na jezere Chasan. No zomrel vo väzení. Tiež za podobné veľmi nebezpečné priestupky boli zastrelení piati z deviatich veliteľov prvého rangu. (Belov, Jakir, Uborevič, Feďko, Frinovskij) a ďalší predstavitelia „piatej kolóny“.

„…Vermacht ma jednoducho zapredal, umieram pod rukami vlastných generálov. Stalin uskutočnil geniálny postup urobiac čistku v Červenej armáde, zbavil sa tak prehnitej aristokracie.“ (interview A. Hitlera s novinárom Speidelom na konci apríla 1945.)

e) O zajatcoch.

Ešte jeden lživý mýtus perestrojkárov-demokratov o tom, že skoro všetci sovietski vojnoví zajatci, ktorí sa vrátili z nemeckého zajatia, skončili v Gulagoch. V skutočnosti, oni prešli filtračným táborom kvôli previerke oslobodených zo zajatia, čo bola vtedy prirodzená nevyhnutnosť. 1. marca 1944 orgány NKVD preverili 312 594 bývalých vojakov ČA, pobudnúcich v zajatí alebo v obkľúčení. 75,1 % bývalých zajatcov bez problémov prešlo previerkami a boli zaradení do stavu  armády, na prácu, na liečenie. Ešte 0,6% zomrelo. To neprekvapuje, pretože podmienky života v nemeckých „konslageroch“ odkiaľ ich oslobodili boli strašné. Uväznených a do trestných oddielov zaradených bolo celkom 6,2 % z týchto osôb.

f) O zatarasovacích oddieloch.

Akoby v zatarasovacích oddieloch dominovali židia, na mieste strieľali všetkých utekajúcich z frontu a špeciálne strieľali vojakov od chrbta. Bolo to naozaj tak? Na základe záznamov: Na začiatku vojny po 10. októbri 1941 osobitnými oddielmi NKVD a zatarasovacími oddielmi vojsk NKVD bolo zadržaných 657 364 vojakov opustiacich svoje jednotky a utekajúcich z frontu. Z počtu zadržaných bolo osobitnými oddielmi uväznených 25 878 (4%) osôb, ostatných 632 486 sformovali do jednotiek a znova nasadili na fronte.

Z počtu zadržaných osobitnými oddielmi: špiónov – 1 505; diverzantov-308; zradcov-2 621; zbabelcov a panikárov-2 643; dezertérov-8 772; šíriteľov nepriateľskej propagandy-3 987; osôb zadržaných za sebapoškodenie -1 671; iných 4 371; spolu- 25 878

Podľa ustanovení osobitných oddielov a po rozsudkoch vojenských tribunálov bolo zastrelených 10 201 (1,6 % zadržaných), z nich zastrelených pred vlastnou jednotkou bolo 3 321 osôb.

g) O trestaneckých oddieloch. Počas celej vojny do trestaneckých oddielov a útvarov bolo odoslaných 427 910 osôb. Na druhej strane, cez sovietske ozbrojené sily za dobu vojny prešlo 34 476 700 ľudí. Ukazuje sa, že percento vojakov pobývajúcich v trestných oddieloch predstavuje iba 1, 24 %. Takto napriek tvrdeniam zlovoľných publicistov, prínos trestných oddielov k víťazstvu sa ukazuje veľmi skromný. Priemerné straty trestných oddielov boli ročne 14 191 osôb, alebo 52 % z počtu. To je 3-6 krát viac, ako priemer padlých vojakov vo vojne v roku 1944.

h) Terorizmus. Podľa oficiálnych údajov MVD a prokuratúry, množstvo uskutočnených teroristických aktov v Rusku 1994-18, 1999-20, 2000-135, 2001-327, 2002-360, 2003-561, 2004-265, 2005-257, 2006-112, 2007-41. Ako vidno, od začiatku „antiteroristickej“ operácie v Čečensku – 1999, množstvo teroristických akcií vzrástlo 10-násobne. Vytvára sa dojem, že problém terorizmu bol založený a rozvinutý samotnou vládou Putina z dôvodu zastrašenia a potlačenia obyvateľstva. Dokazuje to prítomnosť Federálnej bezpečnostnej služby pri výbuchoch domov v roku 1999 v Moskve, Volgodonsku a v Riazani i inde. V porovnaní s tým v roku 1940 Lavrentij Berija niekoľko týždňov zabezpečuje úplné odzbrojenie a vysídlenie do Kazachstanu všetkých Čečencov, Ingušov a iné národy Kaukazu masovo prestupujúcich na stranu okupantov. Terorizmus za Stalina sa nepovažoval za problém, úspešne s ním bojovali.

O kriminalite a uväznených 

a)   Vďaka odtajneným archívom sa lož o „miliónoch nevinne zavraždených“ rozplýva. Podľa údajov zverejnených za Chruščova, od roku 1921 do roku 1954 za kontrarevolučné a iné nebezpečné hospodárske priestupky, bolo odsúdených na smrť 642 980 osôb. K strate slobody 2 369 220 osôb. Do vyhnanstva 765 180 osôb. Celkom 3 777 380 osôb. Podľa druhých archívnych dokumentov, počet odsúdených za kontrarevolučné a iné osobitne nebezpečné hospodárske priestupky za obdobie 1921 – 1953 predstavuje: ťažké tresty- 799 455; tábory, kolónie a väzenia – 2 634 397; vyhnanstvo a vysídlenie 413 512; iné tresty – 215 942.

Celkom odsúdených 4 060 306 osôb.

Pod „inými trestami“ máme na mysli sledovanie človeka, povinné liečenie, alebo vysídlenie za hranice. Treba vziať do úvahy, že do uvedenej štatistiky sa dostal významný počet kriminálnych živlov. Ide o to, že na jednom z uložených zväzkov v archíve, na základe ktorého bola zverejnená táto štatistika, nachádza sa poznámka napísaná ceruzkou: „Celkom odsúdených za roky 1921-1938 2 944 879 osôb, z nich 30% (1,062 milióna) – kriminálnici“. V tejto súvislosti celkový počet „represirovaných“ neprevyšuje cifru 3 milióny. http://stalinism.ru/content/view/782/4/

b)        V evidencii zatknutých v Gulagu napríklad dňa 1. 1. 1951 odsúdených za kontrarevolučné a osobitne nebezpečné protištátne zločiny bolo 23% (najbežnejšie obvinenia: zrada vlasti, účasť v antisovietskych spiknutiach, antisovietska agitácia, špionáž, sabotáž a podobne), ostatní zatknutí boli kriminálnici.

c)         Úmrtnosť uväznených v Gulagoch (v priemere): 1931-1940: 5,1%; 1941-1945: 12,7%; 1946-1952: 1,7%. O červenom a bielom terore: Za roky 1918-1921 bolo červenými odsúdených 356 655 osôb, z nich odsúdení k zastreleniu 6 543. Bielymi bolo za to isté obdobie zabitých len na základe ich súdu 111 730 občanov. Množstvo všetkých uväznených, zahrňujúc všetky formy straty slobody (väznice, tábory, kolónie a podobne) v priemere za roky 1935-1953 predstavuje 2 milióny osôb (1,13% obyvateľstva). http://stalinism.ru/content/view/782/4/.

Pre porovnanie: V Rusku k 1. januáru 2008 v inštitúciách odňatia slobody bolo zadržaných 0,9 milióna ľudí (0,64% obyvateľstva). V USA na začiatku roka 2008 bolo zatvorených 2,3 milióna ľudí (0,77% obyvateľstva). Podiel oslobodzujúcich rozsudkov v rokoch 1937-1953 v ZSSR predstavuje 9-10%. Pre porovnanie: v roku 2007 podľa údajov Súdnej komory při Najvyššom súde RF úroveň oslobodzujúcich rozsudkov predstavovala 0,8% predvolaných na lavicu obžalovaných (v Moskve 0,3%). V USA podiel oslobodzujúcich rozsudkov : 17-25%.

(Poznámka prekladateľa: V roku 1970 sedelo vo väzniciach v USA 200.000 ľudí. Bola to najslobodnejšia doba Ameriky. O päť rokov neskôr ich bol už bezmála dvojnásobok. V roku 1990 ich bol päť a pol násobok – 1 145 000 – v roku 2000 skoro desaťnásobok – 1 930 000. Štatistiky z roku 2009 uvádzajú, že za mrežami sedelo 2.3 milióna občanov krajiny odvážnych a slobodných (the land of brave and free). Je to viac, ako bolo väzňov Gulagu na jeho vrchole. Vo väzniciach a na podmienke je v USA spolu až 7,2 milióna ľudí, alebo 3.1% dospelého obyvateľstva krajiny. Nikde na svete nesedí vo väzniciach väčší podiel obyvateľov ako v USA. V júni 2009 to bolo 748 väzňov na 100 000 občanov USA. Spojené štáty majú menej ako 5% obyvateľov Zeme, ale 25% všetkých väzňov.  V porovnaní s Európou väznia 7 a pol násobok ľudí, podobne v porovnaní so susednou Kanadou. Väznia dokonca výrazne viac ľudí ako v poradí druhé Rusko (585/100.000). Pre porovnanie, v Poľsku sedí 212 ľudí/100 000, v Česku 200/100 000, na Slovensku 185, v Maďarsku 153, v Taliansku 113, v Rakúsku 103, vo Francúzsku 96 a v Nemecku 88 väzňov na 100.000 obyvateľov. Podrobnejšie o téme väzenstva v USA odkaz tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Incarceration_in_the_United_States  )

d) V roku 1946, keď na západe štátu ešte naplno vyčíňali bandy banderovcov a štát ešte nestihol likvidovať vojnové bezprizorné bandy v ZSSR, bolo evidovaných 0,546 miliónov zločinov všetkého druhu (objasnenosť 90%). Pre porovnanie,  podľa údajov generálnej prokuratúry Ruska v roku 2007, bolo vykonaných 6,6 krát viac trestných činov než za Stalina v roku 1946 – 3,58 milióna (objasnenosť 50%). Vrážd v roku 1946 bolo10,3 tisíc ( v roku 1940 6,5 tisíc). Vraždy v roku 2007 narástli viac ako 2 krát než v prvý povojnový rok, na 22 200.

O hlade

a) História Ruska predstavuje dlhý rad hladových rokov s neustálym nárastom počtu neúrodných rokov a hladomorov až do XX. Storočia. Je ustálený fakt, že neúrody v Rusku sa opakujú každých 6-7 rokov, trvajúc niekedy až dva roky. Počas druhej polovice XIX. Storočia s osobitnou krutosťou sa vyznačovali roky hladu zapríčinené neúrodou v rokoch 1873, 1880, 1883, 186-91, 1892, 1897 a 1898. V XX. Storočí je známy najnä masový hlad v rokoch 1901, 1905, 1906, 1907, 1908, 1911, 1913, keď hlad a ním spôsobené choroby spôsobili ohromné čísla úmrtnosti. No o tomto sa z akýchsi  neznámych dôvodov veľa nehovorí, odbíja sa to len zmienkou o „hladomoroch“.

b) V rokoch 1921-1922 pod hrozbou hladu a epidémií sa nachádzalo 23 gubernií s obyvateľstvom v počte 32 miliónov. Áno, hlad bol, no sovietska moc organizovala boj s touto pohromou. Zožalo sa 120 miliónov pudov ( Pud = ruská váhová jednotka, 16,38 kg) obilia. Z hladujúcich oblastí sa presídlilo do úrodných oblastí 5,053 milióna ľudí. S týmto množstvom, ktoré ubudlo presídlením, narábajú  luhári, predstavujúc ich ako jednoznačne zomretých od hladu. Práve  tu je najviac výmyslov okolo tzv. „hladomoru“ .

c) Akoby boľševici zobrali od chudobných roľníkov všetko zrno a tí museli potom hladovať. V skutočnosti úroda zrna napríklad na Ukrajine v roku 1932 bola menšia ako v roku 1931, kedy nijakého hladu nebolo. V roku 1930 objem chlebového obilia na Ukrajine predstavoval 6,92 milióna ton (30% celkového objemu produkcie), v roku 1931 7,39 milióna ton (40%) a v roku 1932 4,28 milióna ton (29%). To znamená, že žiadne obilie boľševici nezaberali, naopak, znížili objem výkupu. No aká bola príčina zníženia stavu zrna v roku 1932 len na 35% v zrovnaní s rokom 1930, a s tým nasledujúceho hladu? A prečo hlad postihol v podstate iba Ukrajinu a Don? Problém je v tom, že v roku 1932 na Ukrajine a na Done obsiali ledva tretinu úrodnej zeme – to je naozajstná príčina hladu. Prečo tak málo zasiali? Na Ukrajine a Done zem orú nie koňmi, ako v centrálnom Rusku, pretože na černozemi je to pre kone vysiľujúce, preto orú s volmi. A voly to je hovädzina, ktorá sa dá jesť. Takto sa stavy volov na Ukrajine znížili z 593,7 tisíc (1929) na 105,2 tisíc (1932) to znamená 6-krát menej!

Príčiny: záškodníctvo, antikolchozná propaganda a nenásytnosť. Následkom toho obyvateľstvo zabíjalo a konzumovalo svoj dobytok odmietajúc ho odovzdať do kolektívneho vlastníctva.

d) Určite aj Stalin má na tom podiel viny. V prvom rade bolo treba prijať efektívne opatrenia na záchranu ťažného dobytka. Najhlavnejšie je niečo iné. Dnes, opierajúc sa o obsah stalinovho článku „Hlavytočenie z úspechu“ domnievame sa, že kolektivizáciu bolo treba síce realizovať „mäkko“ – založiť vzorové kolchozy a zlákať do nich ostatných. Kolektivizácia začala v roku 1929 a už v marci 1930 keď vyšlo nariadenie UV o zákaze násilnej kolektivizácie, časť novoustanovených kolchozníkov začala obratom  vystupovať z kolchozov, bola obnovená polovica už rozkulačených hospodárstiev. „Mäkká“ kolektivizácia – je cesta rozdelenia roľníckeho spoločenstva a rozdelenie – to je vojna. Masové naháňanie ľudí do kolchozov by spôsobil lavínu nespokojných,  no za rok by všetci na minulé už zabudli. Zamietnutie okamžitej a masovej kolektivizácie bolo hlavnou chybou. (Poznámka prekladateľa: Keď sa v bývalom socialistickom bloku likvidovalo spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov a do praxe vstúpila tzv. „šoková terapia“, útlocitnosť „demokratov“ zmizla, nikto neronil slzy nad týmto pustošivým procesom a nad  miliónmi postihnutých, ani sa ich nikto na nič nepýtal).

e) Teraz sa žiada rozobrať otázku o množstve obetí „hladomoru“, ktorý si ako my vidíme, spôsobili Ukrajinci a kozáci sami. Množstvo úmrtí od hladu bolo minimálne. No bez pochyby, hlad ovplyvnil chorobnosť obyvateľstva a dĺžku života a tomu zodpovedajúcu úmrtnosť a pôrodnosť obyvateľstva. V súlade so údajmi Všezväzových záznamov existujúce obyvateľstvo Ukrajiny k 1.1.1927 predstavovalo 29 043 000 ľudí, 1.1.1939 30 946 000 ľudí (územie USSR sa za tu dobu zmenšilo o 2%). Taký malý prírastok obyvateľstva (+6,6%)  za 12-ročnú periódu  vysvetľujeme jeho významným odchodom do novovzniknutých industriálnych a priemyslových centier. V tom čase rast obyvateľstva v susednom Bielorusku, ktoré hlad nezastihol, za túto dobu predstavuje 11,76%. Preto možno súhlasiť, že podľa publikovaných údajov z roku 1938, stav obyvateľstva Ukrajiny mal dosahovať cez 32 miliónov ľudí. Pôrodnosť obyvateľstva Ukrajinskej SSR v priemere za roky 1927-1931 predstavovala 1 080 400 osôb,  úmrtnosť 521 800, prírastok -558 600. V roku 1932 sa narodilo 782 000 a umrelo 668 000. (Prírastok 114 000 – o 444 600 menej ako v predchádzajúcej päťročnici), v roku 1933 sa narodilo už 359 000, zomrelo 1 309 000(úbytok 950 000 – o 1 508 600 menej). To jest straty obyvateľstva na Ukrajine v rokoch 1932-1933, zapríčinené hladomorom, možno vyčísliť na 2 milióny osôb. Určite, je to veľa z dnešného uhla pohľadu. No povedzme, v USA v dobe Veľkej krízy 1929-1933 s jej 15 miliónovou armádou nezamestnaných a tisícami hladujúcich znamenali demografické straty v priemere 7 miliónov ľudí.

f) V roku 1946, keď krajina len začala spamätávať z vojnových zápasov, nebolo z čoho vyrábať, juh ZSSR postihla strašná suchota. V južnej časti krajiny vysychali rieky. V roku 1946 bola celková úroda 39,6 milióna ton obilia- 2,4 krát menej ako v roku 1940. Začínal sa hlad roku 1947. Ale v roku 1947 sa v samotnej  RSFR urodilo 35,7 milióna ton zrna a hlad zo ZSSR zmizol navždy.

g) Jednako, do našich dôb problém hladu ostane aktuálnym: podľa údajov poľnohospodárskej sekcie OSN v rokoch 2000-2002, v Rusku trpelo hladom 4% obyvateľstva (5,2 milióna ľudí).

O nadvláde židov

Prvá sovietska vláda (1917) sa skladala z 15 Rusov a len jedného žida (Z 18 člennej vlády). Za obdobie od 1917 do 1924 (leninská garda) v zostave najvyššieho vedenia štátu bolo Rusov 48 (67%), židov 8 (11%), UV boľševikov v roku 1924: Rusov- 54 (62%), židov-14 (16%) V orgánoch bezpečnosti a NKVD v roku 1924 v centrálnom aparáte pracovalo 2 402 pracovníkov. Z nich Rusov – 1 670 (70%), Lotyšov – 208 (9%), židov-204 (8%), Poliakov-90, Bielorusov-80, Ukrajincov-66.  http://www.liveinternet.ru/users/sokol_14/post78353886/

O vražde Stalina

Stalin zomrel 5. marca 1953 na mozgovú porážku, v priebehu ktorej mu dlhý čas nebola poskytnutá lekárska pomoc. V súlade s tým, čo napísal v knihe „Vražda Stalina a Beriju“ ruský spisovateľ Jurij Muchin, Stalin bol otrávený Chruščovom a jeho okolím a potom neskoršie bol nimi zabitý bez súdu a stôp blízky spolupracovník Lavrentij Berija. Bolo to urobené s cieľom nedopustiť realizáciu záverov prijatých na XIX. Zjazde strany, ktorými boli rozhodnutia Stalina o odovzdaní všetkej moci strany vláde. Verzia otrávenia je potvrdená na oficiálnej úrovni Michailom Poltoraninom, ktorý ustanovil komisiu na odtajnenie archívov KGB. (Stránka spisovateľa Jurija Muchina je tu: http://www.ymuhin.ru/ )

Stalin bol zabitý. No stále ostáva navždy žiť v srdciach čestných ľudí Ruska.

Povedali o Stalinovi 

Niekedy sa človeku stane, že počuje na Stalina nadávať ľudí, ktorí v živote nič neriadili, okrem svojej ženy. No napriek tomu s narážkou na absolútne poznanie predmetu rozhovoru a historických reálií,  hlásajú o stalinových  zločinoch, lebo to videli v televízii.

Jurij Muchin postrehol istú zaujímavú zákonitosť: čím je človek nižšie morálne, čím je tiež vzdialenejší od reálneho poznania, tým horšie je jeho hodnotenie Stalina. Podľa môjho názoru, objektívne ocenenie takej osobnosti ako Stalin,  môže byť podané  osobnosťou  viac – menej rovnou jemu. Takými boli vodcovia a významní predstavitelia veľkých štátov. Preto započúvajme sa do ich slov.

Winston Churchill (Veľká Británia)

Z Churchillovho vystúpenia v Hornej snemovni 23.12.1959 pri príležitosti 80. Výročia narodenia J. V. Stalina,  je dokladom toho, že i starý antisovietsky lišiak rozoznáva realitu od subjektívnych predstáv:  „ Pre Rusko bolo veľkým šťastím, že v dobe najťažších skúšok v jeho čele stál génius a prezieravo pevný vojvodca J. V. Stalin. Bol vynikajúcou osobnosťou, imponujúcou našej ťažkej dobe, v ktorej žil. Stalin bol človekom neobyčajne energickým, erudovaným, pevnej vôle, ostrým a tvrdým. Bol to človek neľútostný ako v práci, tak pri rokovaniach. Ani ja, vychovaný v anglickom parlamente, som mu nevedel odporovať. Stalin mal predovšetkým veľký zmysel pre humor a sarkazmus, vedel presne vyjadriť svoje myšlienky. Svoje vystúpenia si písal výhradne sám, z jeho práce vyžarovala sila. Táto sila bola   v   Stalinovi natoľko veľká, že sa zdá neopakovateľná medzi štátnikmi všetkých dôb a všetkých národov. Stalin na nás robil veľký dojem. Mal neodolateľný vplyv na ľudí. Keď vchádzal do rokovacej miestnosti na Jaltskej konferencii, my všetci sme akoby na povel vstali a z nejakého dôvodu sme stáli v pozore. Vyznačoval sa hlbokou logikou myslenia a uvedomelou múdrosťou. V najťažšej dobe majstrovský vedel nájsť cestu z bezvýchodiskovej situácie. V najtragickejších i najradostnejších okamihoch bol vždy zdržanlivý, nikdy nepodliehal ilúziám. Bol neobyčajne zložitou osobnosťou. Stalin vytvoril i podriadil si obrovské impérium. Bol to človek, ktorý svojho nepriateľa ničil rukami svojich nepriateľov.  Donúti dokonca nás, ktorých otvorene menoval imperialistami, bojovať proti imperialistom. Stalin bol obrovským diktátorom, ktorý nemá vo svojej dobe rovného. Prebral polofeudálne Rusko a zanechal ho vyzbrojené atómovou zbraňou. Nech čokoľvek hovorili o ňom, na takého národ nezabudne.“

Adolf Hitler (Nemecko)

„Sila ruského národa nespočíva v jeho číselnom množstve alebo v organizovanosti, ale v jeho schopnosti  zrodiť osobnosti rozmeru J. V. Stalina. Z hľadiska vojenských a politických kvalít, Stalin omnoho prevyšuje Churchilla i Roosevelta. Je to jedinečný svetový politik zasluhujúci si vážnosť. Naša úloha – rozdrobiť ruský národ tak, aby sa ľudia stalinovho rozmeru viacej nerodili.“ 

Charles de Gaulle (Francúzsko)

„Stalin mal kolosálnu autoritu a to nie len v Rusku. On vedel „skrotiť“ svojich nepriateľov, nepanikáriť pri prehre a neopiť sa víťazstvami. A víťazstiev je u neho viac ako prehier.

Stalinské Rusko – to nie je bývalé Rusko, ktoré zahynulo spolu s monarchiou. No stalinské Rusko bez dôstojných pokračovateľov je odsúdené k zániku…

…Stalin rozprával v Teheráne ako človek majúci právo požadovať vyúčtovanie. Neodkryjúc druhým účastníkom konferencie ruské plány, dosiahol toho, že oni vyjavili jemu svoje plány a vniesli do týchto plánov pripomienky v súlade s jeho potrebami. Roosevelt sa s ním zjednotil a odmietol tak myšlienku Churchilla o postupe západných síl cez Taliansko, Juhosláviu a Grécko na Viedeň, Prahu a Budapešt. Američania tiež v zhode so Sovietmi odmietli, nepozerajúc na urgencie Angličanov, návrh prebrať na konferencii politické otázky týkajúce sa strednej Európy a osobitne otázku o Poľsku, kde by museli vstúpiť ruské vojská.

Beneš ma informoval  o svojich rozhovoroch v Moskve. Opísal Stalina ako človeka zdržanlivého v rečiach, no tvrdého v zámeroch, majúceho vo vzťahu ku každému európskemu problému osobitý názor, skrytý, no celkom jasný. Churchill a Harriman sa vrátili zo svojej cesty do Moskvy nespokojní. Ocitli sa pred záhadným Stalinom, jeho maska ostala pre nich nepreniknuteľnou.“

(Charles de Gaulle: Vojnové memoáre; 2. Vydanie 1960; str. 235-236, 239, 430)

Averell Harriman (veľvyslanec USA v ZSSR)

„ J. V. Stalin disponuje hlbokým poznaním, fantastickou schopnosťou vnikať do detailov, živosťou umu a úžasne citlivým pochopením ľudského charakteru. Zistil som, že je informovaný lepšie ako Roosevelt, je realistickejší ako Churchill a v určitom zmysle je najefektívnejší z vojvodcov.“ 

Joachim von Ribbentrop (minister zahraničných vecí Nemecka)

„Stalin od prvého momentu nášho stretnutia urobil na mňa silný dojem: človek neobyčajného rozmeru. Jeho triezve,  skoro suché,  pevné maniere a tvrdý, no pritom veľkodušný štýl vedenia rozhovorov ukázali, že svoje priezvisko nosí oprávnene (сталь  – oceľ, poznámka prekl.) Séria mojich rozhovorov so Stalinom dala mi jasnú predstavu o sile a moci tohto človeka. Jeden pokyn ruky znamenal príkaz pre najodľahlejšiu dedinu v Rusku. Tento človek dokázal spojiť dvesto miliónové obyvateľstvo svojho impéria oveľa silnejšie, ako hocijaký cár v minulosti.“