Životná cesta sestry Aquinaty bola výrazne poznačená obdobím komunizmu. V auguste 1950 bola v rámci likvidačnej Akcie R (zameranej na ženské rehole) násilne vyvezená z kláštora. Následne musela desať rokov pracovať v bavlnárskom závode v českom meste Benešov nad Ploučnicí. Napriek nepriaznivým podmienkam a neustálemu dohľadu štátnej moci sa sestry nezriekli svojho duchovného života a tajne pomáhali ľuďom v okolí, čím zostali pre komunistický režim nepohodlné.

Od roku 1961 sa sestra Aquinata dvadsaťštyri rokov obetavo venovala starostlivosti o mentálne znevýhodnené deti v ústave v Čížkoviciach. Vďaka odbornému a pedagogickému prístupu rehoľných sestier dosiahlo toto zariadenie úroveň najlepšieho ústavu vtedajšieho Československa. V roku 1985 sa vrátila na Slovensko do charitného domu v Rúbani. Okrem duchovnej služby a hudobnej činnosti sa tu významne podieľala na formácii mladších sestier a na príprave obnovy rehoľného života po páde totality v roku 1989.

Do materského kláštora Notre Dame v Bratislave sa vrátila v roku 1993. Aktívne sa zapojila do procesov reštitúcie a obnovy rehoľných objektov i školských inštitúcií. Svojím talentom, húževnatosťou a hlbokou vierou zanechala v spoločenstve nezmazateľnú stopu, pričom až do vysokého veku obohacovala liturgický život hrou na organe. Jej inšpiratívny životný príbeh a spomienky na obdobie neslobody sú pre budúce generácie zdokumentované v archíve Ústavu pamäti národa.

Zdroj: Ústav pamäti národa, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk.