Zomrela interpretka ľudových piesní a etnografka Darina Laščiaková. Reaguje prezident a ďalší politici

Laščiaková sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Absolvovala štúdium v odbore hudobné vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia v rokoch 1951 až 1954 bola sólistkou súboru Lúčnica.

Od roku 1961 pracovala ako hudobná redaktorka Československého rozhlasu v Bratislave. Do vysielania pripravila množstvo relácií a cyklov o ľudových piesňach a hudbe, v ktorých aj sama účinkovala. Rozhlasová technika odkryla jej interpretačné kvality v prednese ľudových piesní a jej pozoruhodné zafarbenie hlasu. Bola viacnásobnou víťazkou rozhlasovej súťaže Prix Bratislava. Realizovala množstvo nahrávok v rozhlase, televízii, na gramofónových platniach a absolvovala viacero vystúpení na koncertoch doma i v zahraničí.

V jej podaní sú známe najmä piesne z rodného oravského regiónu vrátane preslávenej svadobnej odobierky Zbohom ostávajte, mamičkine prahy. Účinkovala aj v niekoľkých filmoch, ako Balada o Vojtovej Maríne, Kubo či Môj vienok zelený. V roku 1975 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa. Je tiež držiteľkou viacerých medzinárodných ocenení za nahrávky z oblasti folklóru.

Prezident: Laščiaková bola výnimočná osobnosť, jej spev sprevádzal generácie

Darina Laščiaková bola jednou z najvýraznejších osobností slovenského folklóru a ľudovej kultúry. Jej spev sprevádzal celé generácie a stal sa neoddeliteľnou súčasťou slovenskej ľudovej piesne. Uviedol to prezident SR Peter Pellegrini s tým, že správu o úmrtí etnografky a interpretky ľudových piesní Laščiakovej prijal s hlbokým zármutkom. Pozostalým vyjadril úprimnú sústrasť.

„Slovensko stratilo výnimočnú osobnosť, ktorej život bol spätý s piesňou, našimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom. Jej nezameniteľný hlas však zostane zachovaný v nahrávkach aj v pamäti všetkých, ktorým svojím spevom prinášala krásu a pripomínala naše korene,“ skonštatoval Pellegrini na sociálnej sieti.

Vyzdvihol umeleckú činnosť zosnulej. „S osobitou citlivosťou a úctou dokázala uchovávať to, čo nám zanechali naši predkovia, a odovzdávať toto bohatstvo ďalším generáciám. Rodná Orava, jej piesne a tradície zostali po celý život pevnou súčasťou jej umeleckého prejavu,“ povedal. Ocenil tiež to, že slovenskú ľudovú kultúru Laščiaková nielen interpretovala, ale ju ako etnografka a dlhoročná rozhlasová redaktorka aj desaťročia vyhľadávala, zaznamenávala a pomáhala uchovávať.

SNS: Osobnosť Laščiakovej ostane hlboko vpísaná do povedomia slovenského národa

Osobnosť zosnulej etnografky a interpretky ľudových piesní Dariny Laščiakovej zostane hlboko vpísaná do povedomia slovenského národa. Jej hlas, umelecký prejav a osobitý prínos slovenskej ľudovej tvorbe si budeme navždy pamätať. Uviedla to koaličná SNS. Pozostalým vyjadrila strana úprimnú a hlbokú sústrasť.

„Niet festivalu, niet človeka, ktorý sa venuje folklóru, ktorý by jej meno nevnímal ako symbol úspechu, vznešenosti a oddanosti slovenským tradíciám. Darina Laščiaková bola jedinečnou osobnosťou známou doma i v zahraničí. V oblasti ľudovej tvorby dosiahla neoceniteľné úspechy a jej podanie trávnic zostane jedinečným a nezabudnuteľným,“ poznamenali národniari.

SNS ocenila celoživotný prínos Laščiakovej v slovenskej kultúre a umeleckej tvorbe, ktorú približovala verejnosti prostredníctvom rozhlasu i televízie. Národniari pripomenuli, že v roku 2016 jej významný prínos slovenskému folklóru a kultúre ocenili udelením Radu Martina Rázusa.

Raši: Laščiaková významne prispela k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva

Zosnulá etnografka a interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková významne prispela k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Richard Raši (Hlas-SD) na sociálnej sieti. Rodine a blízkym zosnulej vyjadril úprimnú sústrasť.

„V mojom detstve jej hlas často zaznieval zo slovenského rozhlasu a televízie. Bol nezameniteľný a dodnes patrí k spomienkam, ktoré si mnohí z nás spájajú s domovom a slovenskou ľudovou piesňou. D. Laščiaková však slovenskú ľudovú pieseň nielen spievala. Ako etnografka a dlhoročná rozhlasová redaktorka ju desaťročia vyhľadávala, zaznamenávala a uchovávala po celom Slovensku pre ďalšie generácie. Svojou prácou tak významne prispela k zachovaniu nášho kultúrneho dedičstva,“ skonštatoval.

Šimkovičová: Vďaka ľuďom ako Laščiaková zostali ľudové piesne zachované

Zosnulá etnografka a interpretka ľudových piesní Darina Laščiaková bola výnimočnou ženou. Jej práca mala obrovský význam práve v čase, keď sa mnohé ľudové tradície a piesne mohli postupne strácať. Vďaka ľuďom ako ona však zostali zachované. Uviedla to ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS). Pozostalým vyjadrila úprimnú sústrasť.

„Laščiakovej celý život bol spätý so slovenskou ľudovou piesňou, našimi tradíciami a kultúrnym dedičstvom. Už ako dieťa som jej hlas milovala. Darina Laščiaková nebola len interpretkou ľudových piesní. Bola človekom, ktorý im rozumel, žil nimi a vedel v nich nájsť príbeh, pamäť aj dušu slovenského národa. Desaťročia svojím hlasom, odbornou prácou a pôsobením v rozhlase pomáhala uchovávať krásu našich tradícií a odovzdávať ju ďalším generáciám,“ skonštatovala na sociálnej sieti.

Ministerka odchod zosnulej označila za veľkú stratu. „Darina Laščiaková však po sebe zanecháva dedičstvo, ktoré nezmizne. Zostáva v piesňach, spomienkach, vo výsledkoch jej práce, ktoré tu s nami ostávajú,“ dodala.

Profil Dariny Laščiakovej

Darina Laščiaková, rodená Gažová, sa narodila 23. novembra 1931 v Tvrdošíne. Už v útlom veku vystupovala ako speváčka pri rôznych príležitostiach v Tvrdošíne. Prvé vystúpenie absolvovala ako dvaapolročná a jej prvým honorárom bol pohár vody s malinovou šťavou.
Po maturite na gymnáziu v Trstenej prišla začiatkom 50. rokov minulého storočia do Bratislavy. Štúdium hudobnej vedy a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ukončila v roku 1956 diplomovou prácou na tému K problematike goralskej hudobnej kultúry na severnej Orave.

V roku 1961 nastúpila ako redaktorka do Československého rozhlasu v Bratislave, kde pracovala 33 rokov. V redakcii ľudovej hudby vytvorila množstvo hudobno-slovných relácií a cyklov, mapujúcich tradičnú slovenskú kultúru. Medzi najznámejšie patria Listujeme v zbierkach ľudových piesní, Večery pri ľudovej hudbe, Piesne moje, piesne, Z mojej domoviny alebo Hory, ľudia a pieseň. Spomienky na tieto cesty za ľudovou piesňou zachytila aj vo svojej publikácii Život s piesňou (2005).

Počas štúdia na vysokej škole sa stala členkou a sólistkou súboru Lúčnica. Neskôr nahrávala s ľudovými hudbami Eugena Farkaša, Rinalda Oláha a Slávka Volavého, ale najmä s Orchestrom ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu v Bratislave (OĽUN), s ktorým spolupracovala od jeho vzniku v roku 1976. Na medzinárodnej súťaži rozhlasových nahrávok Prix de musique folklorique de Radio Bratislava získala za interpretáciu trikrát zlatú a raz striebornú medailu.

Účinkovala aj vo filmoch Balada o Vojtovej Maríne (1964), Kubo (1965) či Môj vienok zelený (1968). Venovala sa tiež nahrávkam s náboženskou tematikou, ako sú vianočné koledy či mariánske piesne. Spopularizovala také skladby, ako Nesiem vám noviny, Do hory, do lesa, valasi, Nad Betlemom, Povedzte nám pastuškovia alebo Prišli sme vám zvestovati.

Zaslúžilá umelkyňa (1975) Darina Laščiaková získala za svoju tvorbu viacero uznaní a ocenení. V roku 1989 ju ocenili Zlatým mikrofónom, Cenu Pavla Tonkoviča dostala v roku 1996. Stala sa tiež nositeľkou Krištáľového krídla za celoživotné dielo (2010). V roku 2013 jej prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil Pribinov kríž I. triedy za mimoriadny prínos do slovenskej kultúry.