Bratislava 25. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák)

Úvodný zvuk.

Vznikne súštátie nazvané Trojmorie na báze Vyšehradskej štvorky a Habsburskej monarchie?

Európsky parlament má nového podpredsedu. Je ním Michal Šimečka z Progresívneho Slovenska. Zrejme jedným z dôvodov, prečo ho liberálne krídlo Europarlamentu zvolilo, bola jeho správa, ktorú v októbri 2020 schválili europoslanci. Navrhol v nej systém monitorovania dodržiavania „právneho štátu a demokracie“ v členských štátoch, pričom sa tvrdo postavil najmä voči Poľsku, ktoré dostalo od EÚ dokonca finančnú pokutu 70 mil. eur. Rečnil po anglicky.

Zvuk: Šimečka 1

Reagovali naňho viacerí europoslanci. Jedným z nich bol aj Milan Uhrík.

Zvuk: Uhrík

Tvrdý postoj voči susedom má svoje ideologické pozadie a na prvý pohľad sa prieči myšlienke severo-južného európskeho súštátia nazývaného Trojmorie. No naozaj len na prvý pohľad. Aj keď je Trojmorie zatiaľ len neformálnou iniciatívou, v plánoch globalistov by malo byť „mostom“, lepšie povedané „múrom“ medzi Západom a Ruskom. A napĺňaním slov nemeckého vodcu Bismarcka, lebo hoci sú staré takmer dve storočia, sú stále živé a inšpirujúce anglosaský svet k činom.

Zopakujme si ich: „Pokiaľ bude chcieť niekto poraziť Rusko, musí najskôr od neho odtrhnúť Ukrajinu a ďalej, poštvať proti nemu ostatné slovanské národy, pretože iba Slovania sú rasou, ktorá je schopná zničiť sa sama. S ich pomocou bude možné Rusko poraziť, a potom zlikvidovať aj ostatné slovanské národy, lebo ostanú bez ochrany.“ Toľko Bismarck.

Slovania, najpočetnejšia etnická a jazyková skupina vo východnej, južnej a strednej Európe, sú zo strany Anglosasov a románskych národov podceňovaná a ohrozovaná skupina národov. Napokon obe posledné svetové vojny, ale už aj útoky od čias Napoleona mali jasný protislovanský a protiruský cieľ. V časoch druhej svetovej vojny sa plán na vyhladenie Slovanov skončil pri Stalingrade v roku 1943, kde došlo k obratu celej druhej svetovej vojny.

Nebol vtedy len otrasný židovský holokaust, ale bol aj holokaust slovanskej rasy, ktorý Nemecko už skúšalo na okupovaných územiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu ich vyčisťovaním od ruského, ukrajinského či bieloruského obyvateľstva jednotkami SS, ktoré šli tesne za wehrmachtom. Priam sa pritom žiada historická paralela: Slovenská armáda na základe tzv. Ochrannej zmluvy s Nemeckom sa zúčastnila bojov na sovietskom území, pričom vtedajší prezident Tiso koncom roka 1941 na otázku šéfa Združenia priemyslu Jána Mikulu: „Čo bude s nami, keď vyhrá vojnu Hitler?“ – odpovedal takto: „Ako kňaz verím v riadenie Božie… Ak by Nemci vojnu vyhrali svet by riadila nemecká rasa, a my Slováci, Slovania, by sme boli v nevýhode. Nepasovali by sme do nemeckého „lebensraum“. Možno by nás presídlili niekam do Ruska.“ Teraz ideme podpísať tzv. Obrannú dohodu s USA, ktorá je nielen podľa právnika Jána Čarnogurského horšia, ako tá, ktorá nás priviedla do vojny na ruské územie. Kam nás privedie táto dohoda?

Iniciatívu Trojmorie možno zaradiť medzi protislovanské a protiruské projekty. Nadväzuje na medzivojnové poľské plány tzv. Medzimoria generála Pilsudského. Poliaci vždy mali veľmocenské ambície, spájané s rusofóbiou. Jeho modernú verziu založili v roku 2015 – poľský prezident Andrzej Duda a chorvátska prezidentka Kolinda Grabarová-Kitarovićová. Trojmorie by malo spojiť dvanásť slovanských i neslovanských štátov, tri pobaltské, Poľsko, Česko, Slovensko, Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Teda od mora Baltského k Jadranu a Čiernemu moru. V týchto štátoch žije 112 miliónov obyvateľov – najviac v Poľsku – 38,2 milióna – na ploche 1,2 milióna kilometrov štvorcových.

Iniciatíva má zoznam prioritných prepojovacích projektov v troch kľúčových oblastiach – doprave, energetike a digitálnych technológiach. Jej samity sa konajú každoročne, prvý bol v Dubrovníku v auguste 2016.

O tom, že o projekt má výsostný záujem Amerika, ale aj Čína, svedčí účasť ich predstaviteľov už na prvom samite: bol na ňom zástupca Číny Liu Haixing. Ten hovoril o zapojení iniciatívy do Novej hodvábnej cesty. A bol tam aj zástupca USA James L. Jones, ktorý prisľúbil od USA miliardu dolárov do investičného fondu Trojmoria. V júli 2017 bol na samite vo Varšave americký prezident Donald Trump. Prítomný bol aj vtedajší podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini. Vtedy uviedol, že „Slovenská republika v rámci Iniciatívy troch morí zohráva kľúčovú úlohu, pretože severojužné prepojenie je možné práve len cez Slovenskú a Českú republiku.“ Podľa neho Slovensko musí pokračovať v dobudovaní diaľnice D4 na východnom Slovensku, aby prepojilo Poľsko a Maďarsko. Ako však vidíme, výstavba diaľnic je u nás totálne umŕtvená a pokiaľ ide Trojmorie – či sa zámery s ním naplnia a kedy sa tak stane, je otázne.

Prekážkou môžu byť práve súčasné postoje Poľska a Maďarska, ktoré majú veľmi ďaleko k liberalizmu Šimečkovho razenia. Ten sa tým nijako netají.

Zvuk: Šimečka 2

Kto všetko mal vplyv na jeho zvolenie za podpredsedu Europarlamentu, možno vyplynie aj zo slov jeho otca, Martina Šimečku.

Zvuk: Šimečka starší o Sorošovi

Takže, už vieme, otec sa chváli stykmi so Sorošom. A kto boli starí otcovia Michala Šimečku? Dvaja marxisti. Citujeme z wikipédie: „Je vnukom česko-slovenského filozofa, spisovateľa a disidenta Milana Šimečku… Milan Šimečka prišiel v roku 1954 z Kroměříža do Bratislavy, kde pôsobil na katedre marxizmu-leninizmu Univerzity Komenského.“ Druhým starým otcom Michala Šimečku je Edmund resp. Edo Friš, „ktorý od polovice roka 1947 až do konca roka 1951 bol šéfredaktorom komunistického denníka Pravda.“

Samozrejme, že vnuk nemôže za svojich starých rodičov. V tomto prípade sa však zdá, že jablko nespadlo ďaleko od jabloní.

Dagmar Vanečková