Zločinom je odpočúvanie ministrov, nie diplomacia

Slovenský mediálny priestor v posledných dňoch zaplavili „senzačné“ odhalenia o tom, ako si Peter Pellegrini pred voľbami v roku 2020 cez maďarského partnera Pétera Szijjártóa dohadoval prijatie v Moskve. Sledovať hysterickú reakciu našej opozície, na čele s Progresívnym Slovenskom a jeho medzinárodnými odborníkmi Tomášom Valáškom a Ivanom Korčokom, ktorí v každom náznaku medzinárodného dialógu členov vládnej koalície okamžite vidia vlastizradu, je už únavné. Svedčí to len o ich absolútnom nepochopení reality medzinárodných vzťahov.

Dajme si na úvod základnú rovnicu: základy diplomacie versus opozičná hystéria. Lobing a snaha o nadviazanie diplomatických vzťahov na najvyššej úrovni sú úplným základom zahraničnej politiky. Každý štátnik, ktorému záleží na jeho krajine, sa snaží otvárať dvere tam, kde je to potrebné. Hoci sa takáto komunikácia primárne deje cez oficiálne diplomatické kanály, osobné väzby a pomoc spriatelených krajín sú v diplomacii bežným, legitímnym a kľúčovým nástrojom. Nevidím na tom absolútne nič čudné. Navyše, pán Korčok akosi „pozabudol“ na dôležitý detail: Peter Pellegrini sa stretol s ruským premiérom v roku 2020. Robiť z toho dnes kriminálny čin je čistý politický nonsens.

Kto tu v skutočnosti brzdí mier? Ivan Korčok útočí na Juraja Blanára za jeho slová o tom, že Západ bráni mieru. Pán Korčok je tu úplne mimo reality. Spomeňme si na Borisa Johnsona, ktorý v aoríli 2022 osobne intervenoval v Kyjeve, aby zastavil črtajúcu sa mierovú dohodu. Spomeňme si na priznanie Angely Merkelovej, že Minské dohody boli len trikom, ako získať čas na vyzbrojenie Ukrajiny, a nie úprimnou snahou o mier. A mohli by sme pokračovať. Napríklad tedajšou americkou prezidentskou administratívou Joea Bidena. Ak toto nie je „zakazovanie“ mieru v priamom prenose, tak potom už nič.

Je fascinujúce sledovať, ako Ivan Korčok (s Tomášom Valáškom či Petrom Bátorom) takmer pri každej príležitosti vášnivo kopú do Ruska za porušovanie medzinárodného práva. Kde je však ich kritika, keď ide o kroky USA alebo Izraela? Kde sú ich výzvy na sankcie voči USA po brutálnych zásahoch v Iráne alebo inde vo svete, kde bolo medzinárodné právo roztrhané na kusy? Táto selektívna morálka a slepá poslušnosť voči Washingtonu – to je tá skutočná rezignácia na ochranu národno-štátnych záujmov Slovenska!

Chcem sa na záver, ohľadom „vybavovania“ návštevy premiéra Pellegriniho v Ruskej federácii pred parlamentnými voľbami v roku 2020 spýtať niečo iné, čo v celom tomto mediálnom cirkuse podozrivo zaniká: Zamyslel sa niekto nad tým, že tu bol odpočúvaný minister zahraničných vecí členského štátu EÚ a NATO? Kto tieto rozhovory monitoroval a na čí príkaz sa nahrávky vyťahujú práve teraz? Jediný, kto mal odvahu sa k tomu postaviť čelom, bol Viktor Orbán. U nás ticho. Naši „demokrati“ a liberálne médiá o tomto útoku na suverenitu susedného štátu zbabelo mlčia, lebo im tie nahrávky politicky hrajú do karát.

Tieto účelové spravodajské hry majú pôvod skôr v Kyjeve a Bruseli než v Moskve. A len tak mimochodom – ak to mala byť tá slávna „ruská operácia“ na pomoc Pellegrinimu, tak bola mimoriadne neúspešná. V roku 2020 totiž parlamentné voľby vyhrali OĽaNO s Igorom Matovičom.

Nenechajme sa opiť rožkom a odmietnime tento aktivizmus prezlečený za žurnalistiku a diplomaciu.

Prečítajte si tiež:

• Prezident: Spájať oficiálnu návštevu Ruska s voľbami na Slovensku je hlúposť
• Premiér nevidí v ceste Pellegriniho do Moskvy žiadne porušenie pravidiel