„Navrhovaná úprava je účelovou snahou oslabiť ústavnú kompetenciu Najvyššieho správneho súdu SR. Chýbajú pritom akékoľvek vecné a štatistické argumenty, ktoré by odôvodňovali potrebu tejto zmeny,“ konštatuje v stanovisku sudcovské združenie. Ako ďalej zdôrazňuje, zavedenie dvojstupňového rozhodovania nie je ústavne nutné a v praxi môže slúžiť skôr na posilnenie postavenia navrhovateľov disciplinárnych konaní, vrátane ministra spravodlivosti. „Ústava SR výslovne zveruje rozhodovanie o disciplinárnej zodpovednosti sudcov Najvyššiemu správnemu súdu SR. Navrhované zloženie senátov, ktoré nebudú väčšinovo obsadené sudcami tohto súdu, je v rozpore s ústavou,“ uviedlo ZOJ.

Prísediacimi sudcami disciplinárnych senátov môžu momentálne podľa združenia byť len občania zvolení Súdnou radou SR. „Navrhovaná zmena, aby do disciplinárnych senátov Súdna rada SR volila profesionálnych sudcov z iných súdov je v rozpore ústavou a princípom nezlučiteľnosti funkcií,“ zdôraznilo ZOJ s tým, že navrhovaná úprava zároveň vylučuje z rozhodovania sudcov Najvyššieho správneho súdu SR s kratšou ako desaťročnou praxou, hoci boli na tento súd riadne pridelení Súdnou radou SR. Ide preto o zásah do právomocí Súdnej rady SR a popretie princípu zákonného sudcu.

Z uvedených dôvodov ZOJ vyzýva poslancov Ústavnoprávneho výboru NR SR, aby návrh zákona v predloženej podobe neschválili.

Možnosť odvolania proti každému rozhodnutiu disciplinárneho senátu, nové zloženie disciplinárnych senátov alebo podmienka výkonu funkcie v trvaní 10 rokov pre zaradenie sudcu do disciplinárneho senátu sú zmeny, ktoré ešte v máji v rámci disciplinárnych konaní odobrila vláda. Ako vyplýva z novely zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, prvostupňový disciplinárny senát bude po novom trojčlenný, pričom o odvolaní bude rozhodovať päťčlenný senát. Tým sa podľa rezortu právna úprava disciplinárneho konania približuje všeobecnej úprave prvostupňových a druhostupňových senátov najvyšších súdov. Novela by mala nadobudnúť účinnosť v januári, respektíve februári 2026.

Členom disciplinárneho senátu môže byť na základe novely aj sudca z radov sudcov všeobecných súdov. „Zloženie disciplinárnych senátov bude po novom pozostávať z predsedu disciplinárneho senátu, členov disciplinárneho senátu (ktorými sú sudcovia Najvyššieho správneho súdu SR a sudcovia všeobecných súdov alebo správnych súdov) a prísediacich. Pomer sudcov a prísediacich bude 2:1 v prvostupňovom senáte a 3:2 v odvolacom senáte, resp. v prípade vedenia disciplinárneho konania voči sudcovi v pomere 4:1,“ zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti.