Môj profil 
Predplatné
S cieľom, aby rodičia týchto detí mohli odísť bez výčitiek svedomia za vlastnou realizáciou, platforma realizuje projekt Spájanie je cesta a cieľ. Prostredníctvom projektu chce apelovať na potrebu systémových zmien nielen v školstve, ale i v sociálnom systéme, v ktorom chce presadiť nové kritérium na zachovanie nároku na opatrovateľský príspevok. Nebola by ním výška príjmu rodiča, ktorý popri zamestnaní opatruje svoje dieťa, ale stanovenie maximálneho počtu hodín, ktoré môže popri opatrovaní odpracovať.
Narastajúci trend vylučovania detí so zdravotným znevýhodnením potvrdzuje i nedávno zverejnená analýza To dá rozum, podľa ktorej za posledných sedem rokov takmer o tretinu vzrástol počet detí, ktoré sú vzdelávané individuálne pre ich nepriaznivý zdravotný stav. „To však nie je slobodná voľba, je to sanácia toho,čo nefunguje, v čom školy bez systémovej podpory čoraz fatálnejšie zlyhávajú,“ vyhlásila štatutárna zástupkyňa platformy Jana Lowinski. Zdôraznila, že výsledkom toho je aj izolovaný život rodičov týchto detí, ktorí sú vylúčení zo spoločnosti. „Strácame pracovné návyky, vypadáva tak ďalší príjem z rodiny a hrozba chudoby je čoraz väčšia. Chceme byť viac ako mamičky, ktoré žiadajú o rodičovský príspevok, lebo je to začiatok konca, závislosti na niečom, čo nechceme,“ vysvetlila. Podotkla, že svojim zdravotne znevýhodneným deťom nahradzujú veľmi veľa, ale vzdelanie ani rovesníkov im nahradiť nemôžu.
Nájsť riešenie má pomôcť projekt Spájanie je cesta a cieľ, ktorý platforma robí od septembra. V rámci neho testuje model zamestnávania matiek detí so zdravotným znevýhodnením vylúčených zo vzdelávania. Spoločne s občianskym združením CDKL5 Slovakia zabezpečuje v dennom centre Gardenia vzdelávanie a rozvíja potenciál týchto detí. Keďže bežná škôlka či škola je pre nich len ťažko dostupná, matky týchto detí sa môžu zamestnať aspoň na štvrtinový úväzok.
Projektová manažérka projektu Zuzana Suchová upozornila, že nedostatok miesta v škôlkach je problém, ktorý ešte viac sťažuje situáciu detí so zdravotným znevýhodnením. Zdravé dieťa je totiž podľa nej pred zdravotne znevýhodneným uprednostnené. Pripomenula, že 60 percent detí so zdravotným znevýhodnením predškolské zariadenie nenavštevuje, problémom sú aj chýbajúce podmienky – nedostatok kvalifikovaného a odborného personálu, ako aj vybavenie.
Platforma vidí východisko v zabezpečení dostupnosti a nárokovateľnosti individualizovanej podpory pre všetkých žiakov, ktorí to potrebujú, a súčasné otvorenie možnosti pracovnej realizácie rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Nasledovným krokom tak budú stretnutia platformy s ministerstvom školstva a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Dosiahnuť chcú predovšetkým to, aby rodičov týchto detí využili tam, kde ich rezorty potrebujú, napríklad ako asistentov učiteľa, pomocných vychovávateľov či osobných asistentov v systéme sociálnych služieb. „Môžeme veľa ponúknuť, máme vlastné skúsenosti a kompetencie,“ povedala Lowinski.
Platforma rodín vznikla v roku 2014 z iniciatívy rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Snažia sa spájať skúsenosť rodičov, partnerov, expertov, mimovládnych organizácií a vlastnú misiu, aby vybudovali dlhodobo silnú organizáciu, ktorá bude spájať rodiny detí so zdravotným znevýhodnením, mimovládne organizácie a štát pre konečný cieľ a tým je splynutie väčšinovej populácie s ľuďmi so zdravotným znevýhodnením a ich rodinami. Platforma rodín získala doteraz stovky podnetov od rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré tlmočí kompetentným prostredníctvom dobrovoľnej rodičovskej iniciatívy.
