Europoslanec Tomáš Zdechovský, ktorý vlani viedol misiu rozpočtového kontrolného výboru Európskeho parlamentu na Slovensku, tvrdí, že pribúdajú nové podozrenia zo zneužívania európskych peňazí a zlyhávania kontrolných mechanizmov.

„Rok po misii nevidíme dostatočnú nápravu. Naopak pribúdajú nové informácie o podozrivých projektoch, zneužívaní dotácií a zlyhávaní kontrolných mechanizmov,“ uviedol Zdechovský.

Po výzve na nahlasovanie podozrivých projektov prišlo viac než 2 000 podnetov, z ktorých približne 330 postúpili európskym inštitúciám vrátane úradu OLAF, Európskej prokuratúry (EPPO) a Európskej komisie (EK). Podľa Zdechovského sa aktuálne preveruje približne 200 prípadov.

EPPO evidovala ku koncu roka 2025 na Slovensku 149 aktívnych vyšetrovaní s odhadovanou škodou presahujúcou jednu miliardu eur. Medzi najvýraznejšie kauzy patria takzvané „haciendy“, pri ktorých mali dotácie určené na rozvoj vidieka či cestovný ruch končiť v súkromných luxusných projektoch.

Veľká kritika smeruje aj na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA), cez ktorú bolo vyplatených takmer 90 miliónov eur subjektom spájaným s predchádzajúcimi kauzami. Ďalšie podozrenia sa týkajú Plánu obnovy vrátane projektu nemocnice v Prešove.

Zdechovský zároveň kritizoval zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) a oslabenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). „Hrozí tým strata expertízy, predlžovanie konaní a oslabovanie kontinuity vyšetrovania prípadov, ktoré môžu mať priamy dosah na finančné záujmy Európskej únie,“ upozornil.

Európsky parlament síce nemôže fondy zmraziť priamo, no Európska komisia má právomoc obmedziť financovanie, ak dospeje k záveru, že Slovensko nedostatočne chráni finančné záujmy EÚ.

„Rezolúcia je jasným signálom: Slovensko musí začať konať,“ dodal Zdechovský.