Zaujímavá otočka

Za spomienku stojí aj jeho dnes už bájny výrok po prehratých prezidentských voľbách “…toto vám nezabudnem…”.Video s týmto odkazom obletelo nielen Slovensko, ale aj Európu a potvrdilo jeho reálny charakter. Pardón – necharakter.

Áno, dnes sa do politiky ide tlačiť človek, ktorý nevie prehrávať aj keď sa dušuje, že má športového ducha, dnes chce v drese politika hájiť farby Slovenska, aj keď bližší mu je záujem kohokoľvek cudzieho…

Tlačí sa mi na jazyk zásadná otázka: chce alebo musí ísť do politiky? Prikláňam sa k variantu dva – a to, že musí! Investície vložené do jeho osoby presnejšie do jeho kampane sa predsa musia vrátiť. Rôzne think- thanky, donorske zoskupenia a jednotlivci a iní darcovia sa poskladali na tak drahú volebnú kampaň, že logicky očakávajú ich návratnosť. Potvrdzujú to aj slovenské média, ktoré mu unisono dávajú veľké šance na úspech v ďalších parlamentných voľbách. Také naše domáce, však? Ešte ani poriadne nebrázdi politické vody a už má podporu. Pripomína mi to výsledok okamžitého prieskumu po tom ako sa vzdal kandidatúry za US prezidenta Biden… Scenár sa opakuje.

Nech je tak či onak, v každom prípade politický úspech Korčoka má ďaleko od reality dnešnej slovenskej politiky. Tá totiž nie je o nič nehovoriacich akademických diskusiách a zbytočných témach. Naopak – je to dennodenná práca s ľuďmi a hlavne pre ľudí. A tento rozmer je Korčokovej duši na míle vzdialený.

Cesta pre Slovensko v budúcnosti je práca pre národ a pre občanov. Hovorí sa tomu pozitívny patriotizmus. Nikdy nebol v novodobej histórii tak potrebný ako práve dnes. Myslím si totiž, že Slovensko nepotrebuje ďalších Dzurindov, Miklošov, Kiskov, Hegerov, Ódorov a ani Čaputové.

To, čo potrebujeme všetci, sú politici, ktorí sú ochotní tvrdo pracovať pre Slovensko a jeho občanov.