Zatvorené dvere Baziliky Božieho hrobu a ohrozené slávenia Veľkej noci

Veľké dvojkrídlové dvere, ktoré už stovky rokov chránia vchod do Baziliky Božieho hrobu, ešte nikdy neboli tak dlho uzavreté. Vojny, nebezpečenstvá, napätia či pandémia obmedzili prístup k svätému miestu, ktoré až doteraz nikdy nebolo uzatvorené tak dlho a nepretržite. Ide o obdobie, ktoré sa zhodovalo s dôležitým časom Pôstu, časom rozjímania a modlitby, ktorý nás pri putovaní vedie k prekročeniu týchto dverí, aj keď je otvorené len jedno krídlo. Keď kráčame po tej istej Krížovej ceste, ktorá bola svedkom utrpenia nášho Pána, vstupujeme na miesto obety Človeka, ktorý premenil svoju smrť na večnú spásu. Tieto dvere, vždy sväté, sú uzavreté od 28. februára a stále nám nie je dovolené otvoriť ich pre tisícročné obrady, ktoré nie sú len výsledkom tradícií a zvykov.

Slávenia Veľkonočného trojdnia sú ohrozené

„Cesta k cieľu“ je pre tých, ktorí prežívajú krásu Svätej zeme, stále novou nevyhnutnosťou. Pre tých, ktorí žijú vo viere v tejto utrápenej zemi, ide o stále silnú potrebu. Nedá sa nerozjímať nad Ježišovým utrpením a smrťou, keď kráčame po kameňoch, ktoré svedčia o jeho spasiteľnej prítomnosti. Ešte naliehavejšie žiadam izraelské úrady, aby sme mohli sláviť aspoň Svätý týždeň v priestoroch, ktoré strážia Golgotu a prázdny hrob. Urobíme všetko pre to, aby sme boli konkrétnou prítomnosťou a svedectvom viery v Materskej cirkvi všetkých cirkví. Stále cítime silu slov svätého Jána Pavla II., keď začal svoje petrovské poslanie: „Nebojte sa! Otvorte, ba dokonca dokorán otvorte dvere Kristovi!“ Dnes tieto slová znejú ako výzva k odvahe žiť vieru v pravde. Nebolo nám dovolené sláviť v Bazilike Božieho hrobu druhú, tretiu ani štvrtú pôstnu nedeľu, a to ani za zatvorenými dverami, ako to bolo možné počas pandémie alebo v iných temných a bolestných historických okamihoch.

Zbúrajme múry, ktoré bránia v láske k blížnemu

Atmosféra teroru vo Svätej zemi sa odráža v neustálom strachu z druhého a práve neustály tlak nebezpečenstva a neistoty stavia múry, ktoré nie sú viditeľné, ktorých sa nedá dotknúť, ale sú tvrdšie ako betón a zdajú sa byť neprekonateľné. Musíme sa zjednotiť, aby sme ich otvorili, ba dokonca dokorán otvorili láske k trpiacemu blížnemu. Obloha nad Blízkym východom je stále veľmi rušná – rakety, drony, vzájomné útoky prelietavajú oblakmi vo dne i v noci a spôsobujú smrť tým, ktorých nepoznáme, ničiac životy, históriu i prírodu. Nebo zakrýva všetkých a všetko, nástroje smrti nemajú oči ani srdce, nehľadia na národnosť ani náboženskú vieru, nevidia krehké telá, ktoré už trpeli a pretrpeli. Ide o násilie, ktoré sa opakuje a zakaždým šokuje.

Otvoriť dvere a oči srdca i mysle

Pri modlitbe Anjel Pána na štvrtú pôstnu nedeľu Svätý Otec dôrazne zvolal: „Zastavte paľbu!“ Vyslovil tieto slová s odhodlaním a ich zvuk vyjadroval ľudské utrpenie a bolesť zúfalého otca. Znovu nás požiadal, aby sme „otvorili oči“, „žili kresťanstvo s otvorenými očami“. Dvaja pápeži, svätý Ján Pavol II. a Lev XIV., nás nabádajú k dôslednosti, k účasti a k aktívnej činnosti v živote v Kristovi a vo viere, s dôverou, ktorá nie je slepá, s nádejou. Ak sme sami, zdá sa nemožné poraziť zlo, lebo je ťažké vykoreniť násilie, no je to možné, ak spojíme sily a spoločne čelíme tomu, čo sa zdá nemožné a namáhavé. Ježiš otvoril oči slepému od narodenia, ktorý mal vieru a dúfal v spásu. Oči zatvorené pred dobrom, oči zaslepené mocou sa nedokážu otvoriť, nedokážu vidieť utrpenie a bolesť blížneho, nedokážu zastaviť následky nenávisti, ktorá sa šíri a zabíja. Pomôžme očiam, ktoré zhasli v beznádeji, aby sa otvorili odvahe zjednotiť sa a žiadať pravdu. Aby sme to dokázali, musíme otvoriť dvere a oči srdca a mysle. Je to ťažké, ale nie nemožné. Majme odvahu!

Ibrahim Faltas

zodpovedný za školy Kustódie Svätej zeme

Preklad: Klára Tomášiková

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk