„Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje,“ vyjadrila sa von der Leyenová

„Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje,“ vyhlásila Ursula von der Leyenová na pozadí rýchlo sa zhoršujúcich vzťahov so Spojenými štátmi pod vedením administratívy Donalda Trumpa.

Colná vojna

Po Trumpových rozsiahlych clách, ktoré Brusel označil za “nedôveryhodné a neopodstatnené”, predsedníčka Európskej komisie telefonovala so zástupcami Nórska, Islandu, Kanady, Nového Zélandu, Singapuru a Spojených arabských emirátov. Von der Leyenová hovorila aj s čínskym premiérom Li Čchiangom, čo po rokoch napätia podporilo špekulácie o blížiacom sa rozmrazení vzťahov medzi EÚ a Čínou, píše Euronews.

„Svet sa stal „guľatý“ aj z geopolitického hľadiska a dnes sa siete nášho priateľstva rozprestierajú po celej planéte, ako to môžete vidieť v diskusii o clách,“ povedala von der Leyenová nemeckému denníku Zeit v rozsiahlom rozhovore uverejnenom v utorok.

„Momentálne by som mohla viesť takéto rozhovory 24 hodín denne. Každý sa dožaduje rozšírenia obchodu s Európou – a nejde len o hospodárske väzby. Ide aj o vytvorenie spoločných pravidiel a ide o predvídateľnosť. Európa je známa tým, že dokáže predvídať a je spoľahlivá, čo sa opäť začína vnímať ako niečo veľmi cenné,“ vyzdvihla von der Leyenová.

„Na jednej strane je to veľmi potešujúce, na druhej strane je tu samozrejme aj obrovská zodpovednosť, ktorej musíme čeliť,“ uviedla.

Von der Leyenová, ktorá sa označila za “veľkú priateľku” Ameriky a “zarytú atlantistku”, trvala na tom, že dlhoročné puto medzi oboma stranami Atlantiku je stále neporušené, a to aj napriek “seizmickým zmenám”, ktoré od nástupu do úradu rozpútal Donald Trump. Spomína sa jeho rušivá obchodná politika, pohŕdanie multilaterálnym systémom, vyhrážky anexiou (Grónska) a tvrdého obratu k Rusku, čo podľa denníka odradilo tradičných spojencov Washingtonu od spolupráce.

Na otázku, či je Amerika priateľom, bývalým priateľom alebo protivníkom, sa šéfka Komisie vyhla “takýmto klasifikáciám”, pričom priznala, že ich vzťah je “komplikovaný”.

Von der Leyenová výslovne nekritizovala Trumpa – v skutočnosti jeho meno spomenul len novinár -, ale naznačila odmietavý postoj voči krajine, ktorú sa Trump snaží vybudovať „prostredníctvom množstva svojich dekrétov“.

„Európa je stále mierový projekt. Nemáme bratov ani oligarchov, ktorí by určovali pravidlá. Nenapádame svojich susedov a ani ich netrestáme. Naopak, na zozname čakateľov na členstvo v Európskej únii je dvanásť krajín. To je asi 150 miliónov ľudí!,“ povedala s odkazom na prístupový proces.

„V Európe môžu deti chodiť do dobrých škôl, nech sú ich rodičia akokoľvek bohatí. Máme nízke emisie CO2, máme vyššiu priemernú dĺžku života. Naše univerzity umožňujú viesť kontroverzné diskusie. Toto všetko a ešte viac sú hodnoty, ktoré treba brániť a ktoré ukazujú, že Európa je viac ako únia. Európa je náš domov. A ľudia to vedia,“ vyjadrila sa.

Spory a chvály

Pokiaľ ide o prebiehajúce rokovania s Bielym domom, predsedníčka Komisie potvrdila, že v prípade neúspešných rozhovorov by sa odvetné opatrenia mohli zamerať na americký priemyselný tovar aj digitálne služby.

Brusel dúfa, že 90-dňová pauza, ktorú zaviedol Trump a ktorú recipročne podporila von der Leyenová, povedie ku kompromisu, v rámci ktorého sa rozsiahle clá buď zrušia, alebo aspoň výrazne znížia.

No tým, že EÚ pôjde po cenných službách, ktoré ponúka Silicon Valley, riskuje, že vyvolá hnev Trumpovej administratívy, ktorá sa opakovane a hlasno sťažovala na regulácie, ktoré EÚ v posledných rokoch zaviedla s cieľom obmedziť moc veľkých technologických spoločností na kontinente.

Spomenieme, že Komisia je v záverečnej fáze vyšetrovania spoločností Meta a Apple na základe Zákona o digitálnych trhoch. Ide o ostro sledovaný proces, ktorý by mohol viesť k vysokým pokutám. Exekutíva trvá na tom, že vyšetrovanie je úplne oddelené od obchodných rokovaní, ale časová zhoda týchto dvoch procesov vytvorila predpoklady pre potenciálne nebezpečný rozkol.

„My jasne vyjadrujeme svoj postoj a Američania robia to isté. A to je podstata akýchkoľvek rokovaní: nič nie je dohodnuté, kým nie je dohodnuté všetko. A myslím si, že bez ohľadu na to, či obchodujeme s priemyselným tovarom alebo digitálnym tovarom, máme právo prezentovať všetky aspekty situácie,“ povedala von der Leyenová.

„Európa je pre nich (veľké technologické firmy) veľmi atraktívny, bohatý trh. Má 450 miliónov ľudí, ktorí majú v porovnaní so zvyškom sveta vysokú životnú úroveň a dostatok voľného času. To znamená, že tu v Európe je obrovský obrat a obrovské zisky z digitálnych služieb. Žiadna firma nechce stratiť prístup na tento trh,“ vyjadrila sa predsedníčka EK.

Od Pekingu až do Moskvy

Zatiaľ čo Európa zo strany USA čelí 20 % „recipročnej colnej sadzbe“, na Čínu bola uvalená až 145 % sadzba. Clá sú také vysoké, že oba trhy sa pre seba v podstate uzavreli, čo vyvoláva obavy, že Čína v snahe nájsť alternatívny trh masívne presmeruje svoj lacný vývoz do Európy.

Komisia bude naďalej “veľmi ostražitá”, aby zabezpečila, že sa tieto odhady nenaplnia, vyjadrila sa von der Leyenová. Na otázku, či by Európa mala „dôverovať Číňanom“, rastúce špekulácie o zbližovaní nevyvrátila.

„V zásade platí, že ak sa sťažujú podmienky prístupu na trh pre veľkého obchodného partnera, akým sú USA, potom je jasné, že hľadáme nových obchodných partnerov, aby sme našim spoločnostiam uľahčili prístup na nové trhy,“ odpovedala.

Von der Leyenová, ktorá počas svojho prvého mandátu presadzovala stratégiu „znižovania rizika“ pri rokovaniach s Čínou, v posledných týždňoch zmiernila svoj postoj a namiesto toho hovorí o „transakčnej“ zahraničnej politike, ktorá môže viesť ku „konštruktívnej“ spolupráci s krajinami, ktoré nemusia nevyhnutne zdieľať základné hodnoty bloku – akou je aj Čína.

Napriek tomu podľa nej bude “neobmedzené” partnerstvo medzi čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom predstavovať „obrovskú prekážku pri akýchkoľvek pokusoch o roztápanie vzťahov“.

Keďže Trump neprejavil zámer schváliť ďalšiu vojenskú alebo finančnú pomoc Ukrajine, Európa sa ponáhľa, aby sa chopila úlohy a vyplnila medzeru, aj keď jej kapacity sa nemôžu rovnať americkej sile.

Západní spojenci zároveň vytvorili „koalíciu ochotných“ (iniciovanú Francúzskom a Veľkou Britániou), aby Kyjevu poskytli bezpečnostné záruky a vyjednali mu prípadnú mierovú dohodu.

„Krajina sa statočne bránila s pomocou svojich priateľov,“ povedala von der Leyenová na otázku, či by Európa mohla poskytnúť podporu Ukrajine, ako sa hovorí, na vlastnú päsť.

„Je mimoriadne dôležité, aby sme ukázali vytrvalosť, pretože Putin od začiatku kalkuloval s tým, že podpora Ukrajiny sa rozpadne. V skutočnosti sa stal pravý opak,“ tvrdí predsedníčka Komisie.

Prečítajte si tiež:

• “Mám toho plné zuby”
• Americké trhy pre neistotu v súvislosti s clami klesli