Môj profil 
Predplatné
Na úvod politik poznamenal, že tento status nie je z jeho hlavy. Napísal ho pred skoro deväťdesiatimi rokmi Tomáš Baťa. Podľa Klausa ml. sa skoro vo všetkých podstatných veciach nič nezmenilo.
“Neverím v žiadne prielomy, ktoré vzniknú samy od seba. To, čo sme zvyknutí nazývať hospodárska kríza, je iné pomenovanie pre mravnú biedu. Mravná bieda je príčina, hospodársky úpadok je následok. V našej krajine je mnoho ľudí, ktorí sa domnievajú, že hospodársky úpadok je možné sanovať peniazmi. Hrozím sa dôsledku tohto omylu. ˂ … ˃ Potrebujeme mravné stanovisko k ľuďom, k práci a k verejnému majetku. ˂ … ˃ Nerobiť dlhy, nevyhadzovať hodnoty za nič … ˃,” napísal Tomáš Baťa v roku 1932.
Klasu ml. podotkol, že rovnako ako pred deväťdesiatimi rokmi je spoločnosť k podobným apelom rozumu, múdrosti a činorodosti hluchá.
“Bohatstvo ale skutočne vzniká z práce. Vzniká aktivitami slobodných ľudí a firiem. Nikdy ho nevytvára vláda alebo finančné triky a dlhy,” zdôraznil zakladateľ trikolóry.
Potom autor komentára prichádza s radom otázok.
“Dnešnej spoločnosti je to ale jedno. Vtedajšia spoločnosť v tejto časti sveta mierila k nacizmu a komunizmu. K čomu mierime teraz? Vtedy stredná Európa tendovala k ideológiám, ktoré sa neskôr (netrvalo im to dlho) ukázali ako vražedné a devastujúce. Z čoho čerpáme/te ten optimizmus, že nové nastupujúce ideológie – budú iné?” stojí v príspevku politika.
V tejto súvislosti predseda trikolóry uvádza ďalší citát, tentoraz od publicistu, ktorého špecializáciou je európska integrácia.
“Výjavy kľačiacich postáv v amerických a európskych uliciach a na športoviskách sú alegóriou Západu, ktorý je na kolenách – Západu duchovne vyprahnutého, mravne a kultúrne uvädajúceho, dezorientovaného, ustrašeného, odľudšteného, zajakajúceho sa vo svojej korektnosti, zblúdilého medzi falošnými modlami, zadlženého, vymierajúceho,” napísal tento rok Tomáš Břicháček.
Kto ponesie zástavu normálneho sveta?
Takisto Břicháček podotkol, že s kultúrnou vojnou dnes nestojíme na rázcestí, ako by to niektorí radi videli.
“Rázcestie sme nechali ďaleko za sebou,” poznamenal.
Ďalej v príspevku stojí odkaz na známeho anglického spisovateľa.
“Keď sa ľudia dostanú na okraj priepasti, je to milovník života, kto bude mať odvahu uskočiť späť, a len pesimista bude ďalej veriť v pokrok,” cituje slová Gilberta Chestertona.
Podľa Břicháčka obhajoba normálneho sveta pred rozvratom je dnes prvoradým politickým programom a životným postojom dneška.
V tejto súvislosti Klaus ml. pripomenul, že pred deväťdesiatimi rokmi niesli zástavu normálneho “starého” sveta anglosaské krajiny.
“Napriek nesmiernym obetiam – to bola víťazná strana. Teraz sa bohužiaľ geograficky nejaká nádejná oblasť ťažko hľadá – skôr to pripomína Orwellovo rozdelenie sveta na Oceániu, Euráziu a Východnú Áziu – kde to bolo všetko zle,” dospieva k záveru politík.
“Žijeme však tu a teraz a budú tu žiť naše deti, musíme sa zástavu normálneho sveta snažiť vztýčiť. Je to veľmi ťažké – omračujú nás peknými heslami (pred deväťdesiatimi rokmi to robili tiež): Preinvestujeme sa do prosperity; Inteligentná karanténa; Digitalizácia (v Číne sú v tom mimochodom už dosť ďaleko – a takto si predstavujem peklo); Záchrana planéty,” pokračuje vo svojej kritike súčasnosti autor.
“Každý deň vám za podpory médií klamú, ale žijeme tu a teraz – musíme sa snažiť ukazovať inú cestu. Nech je nádej malá či ešte menšie. História ukazuje, že z malej nádeje často povstane niečo veľké,” optimisticky uzatvára Klaus ml..
.jpg)
.JPG)
