Skúsenosť istého kňaza, ktorý sa dlhé roky venuje Rómskemu národu, hovorí, že Rómovia nás k prežitiu nepotrebujú, oni si poradia sami, ale od nás potrebujú zažiť živú kresťanskú vieru.

Preto aj otec Ančočik dopredu povedal študentom, že o Rómskom národe bolo už veľa konferencií, prednášok, školení a stretnutí s politikmi, ale to, čo ich môže zmeniť, je čas strávený v ich prostredí.

Byť s nimi, nebáť sa osobného kontaktu, vidieť ich príbytky, priestor v ktorom žijú, pozerať sa im do očí, podať ruku, pozorne ich počúvať, neponižovať, nesúdiť ale rešpektovať.

Veľkým vzorom je Matka Tereza: „ktorá verila v silu osobných stretnutí, pretože je dôležitý každý jednotlivec. Milovať tých, ktorí sú okolo nás, je kľúčom ku kresťanskému životu. Medzi našich blížnych patria chudobní, ľudia bez práv a utláčaní. Verila, že plnosť nášho srdca je výsledkom našich krokov, ako zaobchádzame s chudobnými a umierajúcimi. Musíme mať čisté srdce, aby sme videli Ježiša v duchovne najchudobnejších.“

Jej myšlienkou bolo, že čím viac je obraz nášho Boha v blížnej osobe zničený, tým väčšia je naša viera a oddanosť pri hľadaní Ježišovej tváre a našej službe preňho. V službe chudobným môžeme ponúknuť nádhernú príležitosť urobiť pre Boha niečo krásne. Keď sa odovzdáme chudobným z hĺbky našich sŕdc, bude to Kristus, ktorému slúžime!“

Stretnutie pokračovalo spevom kresťanských piesní. Po záverečnej modlitbe a požehnaní, nasledovalo skromné agapé. Študenti vyjadrili hlbokú vďačnosť za skúsenosť z Rómskej misie v Sečovciach.

Štefan Ančočik

Článok pôvodne vyšiel na portáli Gréckokatolíckej košickej eparchie.