Zacharová: Transparentnosť mimovládok nie je útokom na občiansku spoločnosť, ale podmienka jej dôveryhodnosti

„Čo mi však prekážalo je, že poslanecký návrh zákona o mimovládnych neziskových organizáciách pôvodne z dielne Slovenskej národnej strany bol pripravený unáhlene. Keby sa viac počúvalo a menej presadzovalo silou, mohli sme sa vyhnúť rôznym nepríjemnostiam a chaosu,“ zdôraznila Zacharová.

Ako splnomocnenkyňa vysvetlila, zverejňovanie darcov je jedným z kľúčových opatrení, ktoré ona sama podporuje.

„Nejde o stigmatizáciu. Nejde o represiu. Pravidlá musia byť známe, jasné a platné pre všetkých. Nie je prijateľné, aby subjekty s nejasným financovaním a politickou motiváciou, pôsobili v prostredí, kde nie sú stanovené dostatočné pravidlá transparentnosti, kontroly a zodpovednosti,“ uviedla Zacharová a podotkla, že takéto aktivity môžu viesť k zvyšovaniu nedôvery v štátne inštitúcie a v krajnom prípade k oslabeniu suverenity rozhodovania orgánov verejnej moci.

„Som presvedčená, že moderný rámec pre transparentnosť musí obsahovať aj jasné vymedzenie činností, ktoré prekračujú hranice bežných činností mimovládnych neziskových organizácií v zmysle platných právnych predpisov a občianskeho aktivizmu, a smerujú k politickému ovplyvňovaniu, s čím súvisí aj potreba úpravy pravidiel pre lobing, ktoré budú platiť pre všetkých rovnako – férovo a bez výnimiek,“ doplnila Zacharová s tým, že ak má byť lobing transparentný, nech je to systémové opatrenie, a to pre všetkých, ktorí vstupujú do tvorby a prijímania verejných politík.

„Rovnako pre firmy, jednotlivcov, mimovládne neziskové organizácie, ako aj politické strany a hnutia,“ dodala splnomocnenkyňa.

Zacharová pripomenula, že už od začiatku upozorňovala na to, aby lobing nebol riešený len pre jednu skupinu, ale spravodlivo pre všetkých aktérov verejného priestoru.

„Lobing si zaslúži komplexnú, samostatnú a modernú úpravu,“ skonštatovala Zacharová a zdôraznila, že jej pozícia je v tejto súvislosti konzistentná.

Splnomocnenkyňa podporuje väčšiu transparentnosť financovania mimovládok, a to vrátane mena fyzickej osoby ako darcu pri daroch nad päťtisíc eur. Zacharová sa ďalej vyjadrila, že rešpektuje odporúčania medzinárodných organizácií ako OECD, MONEYVAL a FATF.

„Presadzujem odborný a právne čistý prístup – bez nálepkovania ale aj bez výnimiek. Pravidlá musia byť transparentné, zrozumiteľné, právne odôvodniteľné a vymožiteľné,“ uzavrela Zacharová s tým, že SR má tak šancu zaviesť moderné a európsky prijateľné pravidlá.

Parlament v stredu 16. apríla schválil kontroverzný zákon o mimovládnych organizáciách. Podľa predkladateľov je hlavným cieľom návrhu stransparentnenie fungovania mimovládok. Slovenské mimovládne organizácie, ako aj opozícia novelu zákona kritizovali, považujú ju za škodlivú a diskriminačnú, hovoria aj o protiústavnosti. Opakovane ju nazývali ako „ruský zákon“. Zo zákona vypadlo nielen označenie zahraničný agent, ale aj označenie lobing, napriek tomu opozícia tvrdí, že v zákone ostalo veľa zlých vecí, napríklad administratívna záťaž pre mimovládky či zásah do súkromia darcov. Opozícia vyzvala prezidenta Petra Pellegriniho, aby zákon nepodpísal. Navrhovatelia zákona o mimovládkach i premiér Robert Fico (Smer-SD) tvrdia, že predložená legislatíva nemá nič spoločne s ruskou, americkou či izraelskou legislatívou. Cieľom slovenského návrhu je podľa nich len sprecizovanie kontrolných mechanizmov a zlepšenie transparentnosti, aby vedeli, ako sú financované mimovládne organizácie a kto im dáva peniaze. Tvrdia, že návrh zákona bol spracovaný v súlade s pravidlami EÚ.