Dôvodom je skutočnosť, že Škótsko neustále a vytrvalo odmieta opustiť EÚ, ak sa bude situácia vyhrocovať, mnohí Škóti by radšej opustili Angličanov. Škóti požadujú nové referendum o odchode z Británie, Angličania sú proti. Ak by však Škóti odišli, bude to znamenať ďalší klinec do rakvy Británie.

Briti opustia pravdepodobne EÚ už 31. 1. 2020, potom bude nasledovať minimálne rok ťažkých dohôd a debát s EÚ, aby sa vykryštalizovali vzájomné vzťahy. Tieto debaty však nie sú hlavnou bolesťou hlavy pre Londýn, oveľa nebezpečnejšie sú snahy Škótska Britániu opustiť.

Johnson samozrejme nevyviedol Britániu z EÚ len preto, aby sa stal premiérom, ktorý zabezpečí rozpad Británie. Odchod Škótska sa však môže stať nepríjemnou realitou a Johnson sa tak môže stať premiérom podobným Churchillovi. Samozrejme nie v inteligencii a politickej skúsenosti, ale môže sa stať podobným Churchillovi, ktorý síce zvíťazil vo vojne proti Nemecku, Británia však utrpela porážku vo vzťahu k USA. Američania po II.svetovej vojne nahradili Britániu na poste svetového hegemóna, proces rozpadu Britského impéria súvisí priamo s Winstonom Churchillom. Podobne ako Churchill zvíťazil nad Nemeckom a prehral vo vzťahu k USA, tak aj dnes Johnson zvíťazil vo vzťahu k EÚ, prehrá však vo vzťahu k USA.

Škótsko predstavuje plošne približne 30% územia Británie a Škóti tvoria približne 8% obyvateľstva Británie, HDP Škótska je približne na úrovni 10% HDP Británie. Ak by aj Škótsko odišlo, výraznejšiu stratu by ekonomicky Británia nepocítila. Stratu by však pocítila v politickej oblasti, pretože odchod Škótska by znamenal pravdepodobne zánik Británie. Rozkladný trend by mohol pokračovať v súvislosti so Severným Írskom či Walesom.

Časť škótskych politikov sľubuje nové referendum o nezávislosti, v roku 2014 referendum o nezávislosti Škótska skončilo neúspechom. V roku 2016 Škóti hlasovali proti brexitu a minulý rok Škótska národná strana posilnila svoje politické postavenie. Politici Škótskej národnej strany tvrdia, že nikto nemôže zabrániť národu presadiť si vlastnú voľbu, prívrženci Škótskej národnej strany odmietajú Johnsona a nechcú brexit. Požadujú, aby Škótsko patrilo Škótom a Škótsko samo rozhodovalo o svojom osude a budúcnosti.

Boris Johnson aktivity Škótov odmieta, rovnako ako ich pred ním odmietala Theresa Mayová. Angličania nechcú pripustiť nové škótske referendum, argumentujú, že referendum sa môže použiť ako nástroj len raz za generáciu. V roku 2014 Škóti takúto možnosť mali, opakovať sa nebude. Podľa Johnsona ak Škótsko bude chcieť opustiť Britániu, negatívne sa to prejaví na životnej úrovni i bezpečnosti Škótska. Johnson navrhuje Škótom spoluprácu v rámci Británie.

Politici Škótskej národnej strany však tvrdia, že Škóti majú právo vybrať si svoju budúcnosť a nezávislosť. Argumenty ktoré používa Johnson neakceptujú, Škóti vidia svoju budúcnosť v tesnej spolupráci s EÚ a nie Britániou. Johnsonove aktivity sú dôkazom, že vzťahy medzi Angličanmi a Škótmi nie sú rovnocenné, Angličania vystupujú voči Škótom značne protektorsky, politici Škótskej národnej strany sú však pripravení presadiť nové referendum v Škótsku.

Škóti sa pravdepodobne budú snažiť nové referendum presadiť budúci rok, v ktorom sú aj voľby do Škótskeho parlamentu. Ak by získali príslušníci Škótskej národnej strany 62 mandátov zo 129 mandátov, referendum presadia a Londýn sa ocitne mimo hru. Veľa bude závisieť aj od toho, ako sa bude dariť EÚ po odchode Británie. Ak EÚ odchod Británie nepoškodí, počet Škótov požadujúcich referendum sa opäť zvýši, rovnako ako v prípade, že sa začne prehlbovať závislosť Británie od USA a Briti budú mať ekonomické problémy. Škótom sa totiž evidentne nechce stať ďalším štátom USA.