Text vyhlásenia

“Slovensko bude po voľbách potrebovať skúsených a vyrovnaných politikov, ktorí v náročných podmienkach zostavia stabilnú, suverénnu a sociálnu vládu. P. Pellegrini neustálym vylučovaním R. Fica odmieta spoluprácu so SMEROM, čím znemožňuje vytvorenie takejto vlády. Ak nechce P. Pellegrini spolupracovať po voľbách so stranou SMER – SSD a dá prednosť Progresívnemu Slovensku s ďalšími dvomi tromi ministrami, tak sociálna vláda pre ľudí nevznikne. Ak chcel P. Pellegrini robiť personálnu politiku strany SMER – SSD, mal v nej zostať a nevytvárať politický subjekt, ktorým kontinuálne rozbíja slovenskú ľavicu.”

Vzťah Fico – Pellegrini komplikuje obraz opozície

Pellegrini by sa určite mal vyjadrovať jasnejšie. V žiadnom z jeho výrokov nenájdeme jasné odmietnutie spolupráce so Smerom SSD, povedal len toľko, že si nevie predstaviť sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde. V skutočnosti, aj keby sa vytvorila z ich dvoch strán koalícia, taká situácia by nenastala. Na Slovensku je nepísaným pravidlom, že líder najsilnejšej strany zostaví s pomocou koaličných partnerov vládu, a líder druhej najsilnejšej strany dostane post predsedu národnej rady. Je nepravdepodobné, že by toto Pellegrini nevedel. Je preto otázne, prečo nie sú jeho vyjadrenia jasnejšie, prečo dáva priestor špekuláciám.

Ak by Fico zostavil vládu a Pellegrini by predsedal parlamentu, štát by mohol fungovať dobre a Pellegrini by splnil svoje slová, že s Ficom vo vláde nebude. Ale vyzerá to, že zahmlieva, schválne si necháva pootvorené zadné dvierka. Tým sám o sebe buduje obraz oportunistu, na ktorého sa nedá spoľahnúť. Možno by veci prospela aspoň krátka neformálna schôdzka oboch predsedov, na ktorej by si postoje vyjasnili. A závery by sa ani nemuseli dostať na verejnosť. Politika je umenie možného, u Pellegriniho si (jeho zásluhou) nik nevie predstaviť, čo je možné. Svoj koaličný potenciál si tak podkopáva na oboch brehoch a možno si to ani sám neuvedomuje.