Vrahovia “za“ Kamalu

Keď sa odborníci na vykonávanie potratov v bielych plášťoch zoskupili na pódiu na predvolebnom zhromaždení Kamaly Harrisovej, v dave sa ozvali výkriky. Vystupujúci potratár vyzeral znepokojene. „Myslím, že tu niekto potrebuje lekársku pomoc,“ povedal a obzeral sa okolo seba, či mu má kto pomôcť. Ostatní na pódiu sa tiež obzerali – ale nepohli sa. Zdravotná starostlivosť, ktorú vykonávajú, totiž zahŕňa zabíjanie, nie liečenie.

Priznanie

Americké kolégium pôrodníkov a gynekológov (American College of Obstetricians and Gynecologists) dokonca uvádza, že samotný výraz “potratár“ je “hanlivý“, a odporúča namiesto neho používať výrazy ako “lekár, ktorý vykonáva potraty“. To je niečo ako priznanie.

Ako poukázala organizácia Secular Pro-Life, nikto nepovažuje za “hanlivé“ používať výrazy ako neurológ, kardiológ alebo onkológ. Prečo je teda potratár poznačený stigmou? Preto, lebo aj v súčasnosti, napriek všetkému úsiliu progresívcov, pojem “potrat“ stále vyvoláva viscerálnu reakciu. Preto sa turné Kamaly Harrisovej zamerané na potraty upriamuje skôr na “reprodukčnú slobodu“.

Táto “sloboda“ je, samozrejme, sloboda rozštvrtiť, oddeliť hlavu a vypitvať bezbrannú ľudskú bytosť vyvíjajúcu sa v maternici. Mnohí potratári sú v tomto smere úprimní. Dr. Warren Hern, jeden z najdlhšie praktizujúcich amerických potratárov, vo svojej knihe Abortion Practice z roku 1990 poznamenal, že deštrukcia tiel detí v maternici môže byť z praktického hľadiska náročná. „Pocity rozštvrtenia(plodu) prechádzajú kliešťami ako elektrický prúd,“ poznamenal.

V dlhom, obdivnom texte uverejnenom minulý rok v časopise The Atlantic doktor Hern priznal, že jeho práca ho občas privádzala do rozpakov. V článku opisuje, že raz alebo dvakrát počas zákroku v 15. alebo 16. týždni tehotenstva použil kliešte na odstránenie plodu so stále bijúcim srdcom. Srdce bilo len niekoľko sekúnd a potom sa zastavilo. Ešte dlho potom však Herna zo spánku budila vidina tohto plodu. Videl ho vo svojej mysli – niekoľko centimetrov dlhé telo a jeho srdce, ktoré tĺklo, tĺklo, tĺklo.

V tom istom texte poznamenal, že niekedy “plod zostane celý, neporušený“. Inokedy ho Hern musí vybrať po častiach. Ak o to pacientky požiadajú, zdravotná sestra zabalí plod do prikrývky, aby si ho mohli podržať, alebo pacientke odovzdá sadu odtlačkov rúk či nôh, ktoré si môže vziať domov.

Prečo? Pretože aj uprostred krviprelievania sa vo svedomí mihne uznanie vzájomnej ľudskosti.

Nočné mory

V eseji z roku 2021 v Boston Review s názvom “Prečo vykonávam potraty“ Christine Hennebergová opísala niečo podobné. Rozprávala anekdotu o vykonávaní interrupcie s pomocou tehotnej zamestnankyne Jenny: „Neskôr popoludní mi Jenny asistuje pri zákroku v pätnástom týždni. Plod na obrazovke ultrazvuku vyzerá rovnako ako Jenny, v každom rozpoznateľnom, dokonale tvarovanom detaile – prsty na rukách a nohách, bijúce srdce. Tento obraz je však veľmi odlišný kvôli kontextu, v ktorom si ho prezerám. Žena leží na stole, je pri vedomí, ale pod vplyvom liekov. Roztiahnem jej krčok maternice a do maternice jej vložím malú plastovú trubičku. Sledujem obrazovku ultrazvuku. Zapnem vypínač, miestnosť zaplní hučanie. V tej chvíli plod akoby nadskočí, akoby sa zľakol.. Potom sa skrčí v tesnom, už zmenšujúcom sa priestore maternice. Pokračuje v tomto úplne ľudskom, akoby detskom pohybe až do posledného okamihu, keď ho premôže sila vákua a nasaje ho plastová hadička, ktorá ho v prívale krvi vytiahne z maternice do sklenenej nádoby… Odišiel.“

Potratári opakujú na politických mítingoch na pódiu len jedno : právo na reprodukčnú slobodu. Deti, ktorých pri interrupcii zabijú, v ich sloganoch chýbajú. V súkromí potom často priznávajú záchvaty hrôzy.

Zosnulého newyorského potratára Williama Rashbauma trápil opakujúci sa sen o plode, ktorý sa svojimi drobnými nechtami snaží udržať na stenách maternice. Iný potratár opísal nočné mory, v ktorých naňho potratené plody hľadia svojimi akoby zostarnutými očami a dokonale tvarovanými rukami a nohami, a pýtajú sa: „Prečo? Prečo si mi to urobil?“. Tretia pracovníčka potratovej kliniky rozprávala o pretrvávajúcom sne, v ktorom pchala dieťa do nádoby, zatiaľ čo dieťa na ňu hľadelo s prosebným výrazom.

Tak liečia, alebo zabíjajú?

Potratári liečia, alebo zabíjajú? Kampaň Harrisovej- Walza chce, aby sme si vypočuli priamo potratárov, a tak sa aj stalo. Keď potratár Leroy Carhart v rozhovore pre BBC opísal “drvenie“ lebiek detí, ohromený novinár sa ho opýtal, prečo použil výraz “dieťa“. Carhart bol úprimný. „Myslím si, že je to dieťa, a používam toto slovo pri pacientoch.“ Moderátor rozhovoru sa zarazil: „A vy nemáte problém… so… zabitím dieťaťa?“ Jeho odpoveď: „Nemám problém, ak je v maternici matky.“

Doktor Curtis Boyd, jeden z najproduktívnejších amerických praktikov tohto mäsiarstva, bol rovnako úprimný. Aj on sa minulý rok dočkal oslavného článku, tentoraz v Ms. Magazine. V jeho profile sa však v texte nespomína, že Boyd bol o svojej práci úprimný. „Zabíjam? Áno, zabíjam. Viem to,“ vyhlásil Boyd. Ale väčšina Američanov, a vlastne väčšina ľudí na Západe, to nevie.

Kamala Harrisová kandiduje na prezidentku na platforme drvenia lebiek (slová Carharta)  a zabíjania (slová Boyda). Títo “zdravotníci“, ktorých Harrisová vyvádza na pódium na svojich mítingoch, nie sú lekári – oni neliečia. Nikto nemá nočné mory o operáciách slepého čreva alebo o operáciách srdca. Majú nočné mory o zúfalých, bezbranných deťoch s prosbou v očiach, ktoré sa pýtajú “Prečo?“ – a nemajú odpoveď.

Prečítajte si tiež:

• Zdrvujúce video: Kamala sľubovala právo na zabíjanie nenarodených detí a kamera “zablúdila” do davu
• Bezos hasí požiar. Denník Washington Post vo voľbách nepodporí Harrisovú – ozvali sa redaktori aj čitatelia
• Harrisová sa preriekla, lebo si nevšimla kameru