Voľby prezidenta 2024 na Orave. Kto zvíťazí?

Pravdou je, že Ivan Korčok získal v troch oravských okresoch Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín (Orava) v 1. kole prezidentských volieb 25 340 hlasov voličov. Naproti tomu druhý postupujúci z volieb získal len 19 904.  Celkovo svoj platný hlas vhodilo do urny 58 012 voličov. V prípade, že započítame hlasy, ktoré dali v prvom kole voliči ostatým kandidátom tak, že ich rozdelíme na pro Korčoka a pro Pellegriniho pre 2. kolo, pomer sa obracia v prospech Pellegriniho:

To znamená, ak by sa volič správal v súlade s tým, že v prvom kole volí srdcom (koho za prezidenta chce) a v druhom s rozumom (proti tomu, koho za prezidenta nechce), tak by to Korčok na Orave vyhrať nemal.

A to aj napriek tomu, že ho v prvom aj v druhom kole podporilo KDH, keďže nepostavilo do prezidentských volieb svojho kandidáta.

Oravskí kresťania volili Ivana Korčoka. Je to vôbec možné?

Na prvý pohľad to byť prekvapivé môže, ale bližší pohľad na oravského voliča a jeho hlasovania od roku 2019 túto skutočnosť objasňujú. V roku 2019 sme si volili prezidenta SR. Do 2. kola postúpili Maroš Šefčovič (Smerohlas) a Zuzana Čaputová (progresívka). Koho volili Oravci v 1. a druhom kole?

Už tu sa dá vidieť, že hoci malo KDH svojho kandidáta, nezaznamenal tento na kresťanskej Orave drtivé víťazstvo. 1. kolo aj na Orave vyhrala progresívka Zuzana Čaputová. A pri vyššie popísanom racionálnom správaní sa voliča by mala mať v kapse aj 2. kolo. Navyše nikto nemohol predpokladať, že rok po vražde novinára a jeho snúbenice by KDH v druhom kole vyjadrilo podporu Šefčovičovi a nedalo sa to očakávať ani od jeho voliča. Skôr mohol zostať doma. A ako to na Orave nakoniec dopadlo?

Zuzana Čaputová na Orave zvíťazila. Ale je zjavné, že záujem o voľby v 2. kole u Oravcov ochabol. Dali prednosť jarným prácam. Ani jeden z kandidátov nedokázal využiť potenciál, ktorý mu dávali zisky pro-kandidátov z 1. kola.

Ako volila Orava v parlamentných voľbách 2023 len pár mesiacov dozadu?

Na prvý pohľad je vidieť, že Orava prokoaličná nie je. A ak by sa voliči priklonili k prezidentským kandidátom podľa odporúčaní materských strán, tak by mal na Orave zvíťaziť kandidát opozície. Orava nie je Smerohlasá. Ani v prípade, že medzi nich započítame aj národniarov.

Do očí udrie aj skutočnosť, že o parlamentné voľby je na Orave výrazne väčší záujem. Záujem voliča na Orave bol významne väčší aj o parlamentné voľby 2016. Vtedy odovzdalo platný hlas 68 431 voličov.  Rezervy majú obaja kandidáti. A teda navrch bude mať v 2. kole ten kandidát, ktorý zmobilizuje väčší počet svojich voličov.

Kto bude prezidentom Oravcov?

Ak by prezidentské voľby kopírovali výsledky ostatných parlamentných volieb, očakávať na Orave víťazstvo Pellegriniho, by bola vierou v zázrak. Na druhej strane prvé kolo a možný potenciál postupujúcich kandidátov pre druhé kolo naznačuje, že ani na Orave nie je pre Pellegriniho všetko stratené. Je naivné predpokladať, že pri súčasnej polarizácii spoločnosti môže kandidát opozície získať voličské hlasy vládnej koalície a naopak. O všetkom rozhodne to, ktorý tábor v druhom kole presvedčí viac svojich voličov na Orave o tom, že je 6.4. pre nich užitočnejšie ísť k urnám ako do vlastných záhrad.

Prečítajte si tiež:

• Slováci chcú vidieť prezidentských kandidátov v debatách
• Šesť mimoparlamentných strán vyzvalo na podporu Korčoka