Bratislava 12. marca (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Jakub Kotian)

Na základe spätnej väzby nielen európskych partnerov bolo prvé slovenské predsedníctvo v Rade EÚ prínosom tak pre Slovensko, ako aj pre Úniu ako celok. Uvádza sa to v Správe o priebehu a výsledkoch predsedníctva SR v Rade EÚ, ktorý tento týždeň schválila vláda

“Počas výkonu predsedníctva sme si zvýšili dôveru a rešpekt partnerov. Podarilo sa nám naplniť zámer konštruktívne posúvať diskusiu o európskych témach dopredu a hľadať riešenia prospešné pre celú Úniu, čím ešte viac vzrástla medzinárodná prestíž Slovenska. Vďaka včasnej, dôslednej a profesionálnej príprave sme predsedníctvo vo všetkých ohľadoch, vrátane organizačnej a logistickej stránky, úspešne zvládli,” píše sa v správe.

Výzvou do nadchádzajúceho obdobia je podľa správy predovšetkým udržanie záujmu spoločnosti o európske témy a zlepšovanie spôsobu komunikácie o EÚ tak na úrovni SR, ako aj na úrovni EÚ a smerom k externým partnerom.

Počas šesťmesačného slovenského predsedníctva v Rade EÚ sa v Bruseli a Luxemburgu uskutočnilo 49 formálnych zasadnutí jednotlivých formácií Rady EÚ a 1212 zasadnutí pracovných skupín. “Na Slovensku sa uskutočnilo 18 neformálnych podujatí na ministerskej úrovni, z toho 14 neformálnych zasadnutí ministrov EÚ a štyri ministerské konferencie,” konštatuje sa v správe. Za vrcholné podujatie sa uvádza neformálne zasadnutie 27 hláv štátov a vlád známe ako Bratislavský summit.

Súčasťou predsedníckych podujatí bolo i šesť zasadnutí parlamentnej dimenzie vrátane neformálneho stretnutia predsedov parlamentov členských štátov EÚ, pričom dve podujatia parlamentného charakteru slovenského predsedníctva sa uskutočnia v prvom polroku 2017. Osobitnou kategóriou bolo podľa materiálu 32 podujatí slovenského predsedníctva v tretích krajinách.

V správe sa ďalej uvádza, že vláda SR si stanovila cieľ byť s celkovým plánovaným rozpočtom predsedníctva SR neprevyšujúcim 70 miliónov eur najúspornejším predsedníctvom v rámci krajín V4. Na základe materiálu doteraz Slovensko vynaložilo na predsedníctvo takmer 51 miliónov eur.

“V prvom roku čerpania rozpočtu slovenského predsedníctva sa z vyčlenenej sumy tri milióny eur minulo 1,8 milióna eur. V roku 2015 narástlo čerpanie na konečných 12,4 milióna eur, pričom v sume boli započítané aj investičné výdavky Ministerstva kultúry SR na rekonštrukciu Slovenskej filharmónie pre potreby predsedníctva SR vo výške 3,4 milióna eur,” píše sa v správe.

V zákone o štátnom rozpočte na rok 2016 bol na slovenské predsedníctvo podľa materiálu schválený rozpočet vo výške 50,9 milióna eur. “Celkové čerpanie v roku 2016 dosiahlo sumu vo výške 36,5 milióna eur,” uvádza sa v správe.

Ďalej sa počíta s rozpočtom výdavkov na tento rok vo výške 3,767 milióna eur. Predbežne sú plánované výdavky na úhradu faktúr z roka 2016. Navyše v oblasti osobných výdavkov dôjde k postupnému ukončeniu pôsobenia zamestnancov v zahraničí a v ústredí. Ministerstvo zahraničných vecí očakáva i vznik výdavkov z dôvodu zastupovania Malty v dohodnutých pracovných skupinách a výboroch Rady EÚ, akými sú pôdohospodárstvo, energetika, obchod, životné prostredie.

Ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy sa posilnili kvôli predsedníctvu celkovo o 194 zamestnancov, najvýraznejšie rezort diplomacie ako hlavný koordinátor predsedníctva, a to v počte 76 miest.

Maďarský rezort diplomacie oceňuje v rámci prvého slovenského predsedníctva v Rade EÚ predovšetkým to, že predsedníctvo postavilo proces rozširovania vysoko vo svojom rebríčku priorít a podarilo sa mu v tejto oblasti dosiahnuť i výsledky. Pre TASR to uviedol tlačový odbor maďarského rezortu diplomacie ako odpoveď na otázku, ako hodnotí slovenské predsedníctvo.

“Začiatok predsedníctva bol poznamenaný výsledkom referenda vo Veľkej Británii, teroristickým útokom v Nice a pokusom o prevrat v Turecku. Napriek všetkému sa predsedníctvu podarilo dosiahnuť významný pokrok. Zoznam jeho úspechov je dlhý a uspokojivý,” uviedol odbor.

Najviditeľnejším výsledkom predsedníctva bol podľa neho bratislavský summit. “Bol to prvý summit po mnohých rokoch, ktorý sa konal mimo Bruselu,” dodal odbor.