Vláda nedostala žiadne nové odporúčania od Európskej komisie v oblasti právneho štátu

Slovensko zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Marek Eštok, ktorý potvrdil záujem Slovenska pokračovať v konštruktívnom dialógu na politickej aj expertnej úrovni. Podľa jeho slov nedostala slovenská vláda žiadne nové odporúčania a Európska komisia konštatovala pokrok v ich plnení.

„Aj naďalej máme výhrady najmä voči spôsobu vyhodnocovania a overovania informácií, ako tiež voči veľmi krátkemu časovému priestoru na predkladanie pripomienok vo fáze finalizácie správy. Hoci je tohtoročný text o Slovensku vecnejší než vlani, obsahuje viaceré neúplné a nepresné informácie, ktoré vo väčšine prípadov vyznievajú v neprospech Slovenskej republiky,“ zhodnotil Eštok.

Európska komisia (EK) kritizovala Slovensko v Správe o právnom štáte 2025 za slabý pokrok v reformách právneho štátu. Ako konštatovala, vo viacerých odporúčaniach, ktoré vydala pre Slovensko v roku 2024, nenastal žiadny alebo len malý pokrok. V roku 2025 vydala sedem odporúčaní. Komisia skonštatovala, že v dôsledku zrušenia špecializovaných subjektov boja proti korupcii, a to Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, sa vyšetrovania, ktoré boli presunuté na iné orgány, oneskorili a výrazne poklesol počet prípadov korupcie. Európska komisia má výhrady aj k silným právomociam generálneho prokurátora, ktoré viedli až k zastaveniu niektorých trestných konaní. Negatívne tiež hodnotí oblasť slobody médií na Slovensku.

Rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti sa venovali aj príprave októbrového zasadnutia Európskej rady, na ktorom budú lídri EÚ diskutovať o vývoji na Ukrajine a Blízkom východe, o európskej obrane a bezpečnosti, rovnako o konkurencieschopnosti a klimatických cieľoch či o otázkach bývania a migrácie.

„Opätovne som zdôraznil, že zahraničnopolitická pozícia Slovenska v otázke Ukrajiny je jasná a konzistentná. Želáme si čo najrýchlejšie prímerie, európsku perspektívu pre Ukrajinu, priateľské susedské vzťahy a spravodlivý mier,“ povedal Eštok.

.

Slovensko súčasne vyzdvihlo potrebu realistického prístupu k energetike a klíme. „Vysoké ceny energií vážne ohrozujú konkurencieschopnosť Európskej únie a plánované opatrenia v rámci navrhovaného nariadenia REPowerEU môžu ešte prehĺbiť riziko nedostatku plynu a rast cien,“ zdôraznil Eštok a zároveň privítal zaradenie revízie Európskeho klimatického zákona a stanovenia klimatického cieľa EÚ do roku 2040 na rokovania lídrov. Klimatické ciele musia byť podľa neho sprevádzané jasným a dôveryhodným politickým vedením, ktoré zohľadní financovanie po roku 2030 a ponechá členským štátom flexibilitu vybrať si vlastnú cestu k dekarbonizácii.

Diskusia ministrov a štátnych tajomníkov pokračovala k téme právneho štátu v kandidátskych krajinách – Albánsku, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku a Srbsku, a k zámeru Európskej komisie predstaviť nové programové iniciatívy na rok 2026. V Bruseli sa tiež uskutočnila Medzivládna konferencia s Albánskom, ktorá potvrdila otvorenie rokovaní medzi EÚ a Albánskom o ďalších prístupových kapitolách týkajúcich sa dopravy, energetiky, konektivity, životného prostredia a klimatických zmien. „Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Európskej únie na základe zásluhovosti. Albánsko urobilo významný pokrok a zaslúži si pokračovať v prístupových rokovaniach,“ doplnil Eštok.