Globálne médiá, ktoré určujú svetové trendy majú napojenie na G.Sorosa a ten má rozvetvenú chobotnicu mimovládnych úderiek v 127 štátoch sveta. Tie prenikli vplyvom, systémom aj finančným napojením do vlády aj rezortov. Kľúčovým  sa stalo zmocnenie sa výchovy, vzdelávania a mimoškolských činností študentov tretím sektorom. Ten sa usadil nielen na stredných školách, ale priamo aj na univerzitách, cez ktoré im nastoľuje  témy (inklúzia, globalizácia, migrácia…), poskytuje granty a infiltruje svojich aktivistov, ktorým následne zaangažovaní novinári dajú priestor ako „expertom“ na ovplyvnenie verejnej mienky. Nie je náhoda, že na deň protestu (9.marca) udelili viaceré vysoké školy rektorské voľno, aby sa ulice čo najviac naplnili študentmi.

Rovnako nie je náhoda, že nesystémový olej do ohňa napätia a burcovania nespokojnosti davu namiesto upokojovania situácie v spoločnosti prilieva práve prezident Andrej Kiska. Ten Kiska, ktorý mal problém mesiac odpovedať na interpeláciu (zákon 211 o slobodnom prístupe k informáciám) nezávislému poslancovi Petrovi Marčekovi, prečo mal utajovanú schôdzku v New Yorku s finančným špekulantom Georgeom Sorosom? Zrejme nie je náhoda, že prezidentov syn má za ženu dcéru Rudolfa Chmela, Irmu. Toho istého Chmela, ktorý bol v rokoch 1993-2000 prezidentom sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Tam pôsobí aj dnes v Rade starších, spolu s ďalším prepojeným vláknom – poradcom hlavy štátu  Martinom Bútorom. Je tam aj Eugen Jurzyca , súčasný poslanec SaS a bývalý minister vo vláde Ivety Radičovej, ktorá podobne ako Chmel (pôsobil ako vicepremiér v jej vláde) šéfovala  sorosovej nadácii.

Pouličné revolúcie

Metodiku pouličných nátlakových akcií detailne prepracoval a aj realizoval Saul Alinsky. Jeho kniha Rules for radikals (Pravidlá pre radikálov) využíva tretí sektor a jeho metódu „name and shame (označ, zhaň… a zlikviduj) angažované médiá… Pavol Demeš, v knihe Kolektívny portrét s podtitulom „Podiel USA na rozvoji občianskej spoločnosti na Slovensku“ priznáva ovplyvňovanie diania na Slovensku Spojenými štátmi (1994-98) cez  prepojenie na organizácie tretieho sektora.

Šedá vplyvná eminencia cudzích záujmov na Slovensku píše, že kampaň mimovládnych organizácií pred voľbami 1998 v spolupráci s americkou organizáciu Pew Charitable Trust „mala rozhodujúci vplyv na ‚druhú nežnú revolúciu‘ na Slovensku, v ktorej bol porazený… režim Vladimíra Mečiara“. V roku 1996 prišla túto kampaň tretieho na Slovensko posilniť prvá dáma USA Hillary Clintonová, ktorá sa v Redute diskutovala  s kľúčovými aktivistami  o „úlohe občianskej spoločnosti“. Asi neprekvapí, že francúzsky týždenník Le Nouvel Observateur v šokujúcom článku o organizovaných prevratoch „za americké peniaze“ označil Demeša ako najskúsenejšieho „proamerického Che Guevaru“ farebných revolúcií… Aj táto slovenská revolúcia sa nesie pod mantrou „slušnosti“.  Zahraniční tútori  vybrali túto kľúčovú mantru už v 90.rokoch preto, lebo oveľa viac ako korupcia zaberá na Slovákov. Preto pojem „slušnosť“ neskôr prevzal aj Daniel Lipšic, ktorý sa snažil zvrhnúť prvú vládu R.Fica. Dokonca napísal knihu „Slušné Slovensko potrebuje lídra“, na ktorej obálke sa vyníma jeho narcistická fotka.

Organizátori a pokrvní bratia alinského „komunitného organizovania“ zmien to skúšajú do tretice s projektom série nátlakových pochodov, aj s oprášeným kľúčovým slovom – „Postavme sa za SLUŠNÉ Slovensko“. Dokonca neúspešný líder slušného Slovenska, tentoraz nie ako publicista, ani politik, ale ako advokát bude zastupovať rodiny zavraždených…

Prepojenia Nadácie otvorenej spoločnosti

Pozrime sa na niekoľko prepojení či napojení Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti. Začnime vláknom na Nadáciu Pontis, ktorá má hlavné heslo „zmena“. Pontis disponuje 5,414 miliónovým (eur) ročným rozpočtom, aj vďaka slovenskej dcére nemeckej spoločnosti Deutsche Telecom. Nemci majú prepojenie aj na kádehácku organizáciu Kolégium A.Neuwirtha.  V jej Správnej rade pôsobí aj L.Zimenová – absolventka sorosovej Stredoeurópskej univerzity v Budapešti (CEU). Kolégium má blízko nielen na nemecké nadácie. Napojenie KDH na Nemecko je zjavné od roku 1990, kedy ich prišli školiť v politickej marketingovej komunikácii experti z bavorskej CSU a nájdeme aj toky z Nemcami sprivatizovaných monopolov na podporu „aktivizmu“. Preto neprekvapí, ak medzi štvoricou organizátorov protestných pochodov po zatiaľ neobjasnenej vražde Jána Kuciaka sa objavuje nové meno – Juraj ŠELIGA. Ide o bývalého asistenta poslanca NR SR za KDH a jej vplyvného člena Pavla Abrhana, ktorý pôsobil vo Výbore na kontrolu činnosti SIS. Mladý právnik má rovnako prepojenia na Via iuris. Organizácia pravidelne čerpá finančné zdroje od Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS-OSF). tiež od Nadácie Pontis (pôvodný názov Nadácia pre občiansku spoločnosť).  S Via iuris našiel spoločnú reč aj A.Kiska, ktorý tri roky sabotoval vymenovanie nových sudcov na ÚS SR. Založili ju (1993) ako Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA). Na webovom sídle podrobne radí ako napr. zorganizovať a zvolať  zhromaždenie.

Prečo došlo k výmene organizátorov. Pretože meno Michala Karlubíka, jedného z pôvodnej štvorice minuloročných študentských protestov sa pájalo s Igorom Matovičom. OĽaNO má blízko k Nadácii otvorenej spoločnosti cez otca ich poslanca, spisovateľa Lajosa Grendela, ktorého na stránke nadácie zaradili medzi „spolupracovníkov“.  Matovičov poslanec Gábor Grendel sa zviditeľnil v kauze ovplyvňovania šéfa spravodajstva RTVS Lukáša Dika, ktorý tam dodnes pôsobí. V RTVS vehementne istá redaktorka vo svojich šotoch vyvracia „fámy“ o sorosovom pozadí a záujme destabilizovať Slovensko… Práve Matovičovi tečie najviac do topánok, pretože dal verejný sľub, že ak nebude v najbližšej vláde, odchádza z politiky. Takže „padni, komu padni, za každú cenu…

Novými menami sú tak Peter NAGY a jeho manželka Katarína NAGY-PÁZMÁNY. Oboch spájajú aktivity v Živici, ktorá spravuje dva inštitúty – Sokratov a Komenského. Práve nad druhým má „záštitu“ prezident Andrej Kiska a na jeho činnosť prispieva aj Veľvyslanectvo USA na Slovensku. K obom neziskovkám vedie vlákno Nadácie Pontis (napr. projekt Generácia 3.0), ale aj Nadácie Eset. Milionári z počítačovej firmy založili Denník N a tiež sú v pozadí novej strany Progresívne Slovensko. Zdá sa, že konečným užívateľom výhod z vplyvu je v tejto línii Nadácia otvorenej spoločnosti. Výkonnou riaditeľkou Nadácie Pontis je Lenka Surotchak a Jan Surotchak zas pôsobí od 2003 v vplyvnom americkom think tanku Freedom House (Bratislava) ako člen expertnej komisie pre Trust Program Nadácie otvorenej spoločnosti.  Juraj Hipš, zakladateľ a riaditeľ Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica, ktorá spravuje Komenského, aj Sokratov inštitút a aj informačný portál Čierna labuť sedí v správnej rade Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS-OSF). Zhodou okolností sa vo februári nachádzal v USA a cestoval po „inšpiratívnych školách“.

Na portáli Čierna labuť je aktuálne najčítanejším Hipšov článok „Moja práca pre Sorosa“. Tiež tam nájdeme rozhovor s hosťkou Sokratovho inštitútu a „Bielou vranou“ Zuzanou Hlávkovou o tom ako začala učiť na gymnáziu, hoci nemá pedagogické vzdelanie a priznáva, že sa učí za pochodu a mladých ľuďom vysvetľuje „globálne súvislosti“…  Webportál dáva priestor aj samozvanému lovcovi konšpirácií a cenzorovi webov Jurajovi Smatanovi. Čierna labuť má aktuálne headline kampane „All for Jan“ s oknom  rozhovoru jednej z organizátoriek Katarínou Nagy Pázmány , ktorá spolu s manželom odštartovala organizáciu podujatia. Živý pár za mŕtvy pár – aj tak by sa mohla nazvať logistika ich symbolickej „párovej“ účasti v štvorici organizátorov na bičovanie emócií davu.

Jej manžel a spoluorganizátor, Peter NAGY, je novinár, manažér natívnej inzercie v portfóliu denníka SME (SME Creative) a manažér natívnej reklamy vo vydavateľstve tohto denníka Petit Press. Obaja pod aktivitami Živice realizujú druhú (v rámci Slovenska však najdôležitejšiu, prvú líniu – vzdelávanie a ovplyvňovanie vzdelávacieho procesu na školách, mládeže a študentov vo focuse Nadácie otvorenej spoločnosti.  Všeobecne ide o ďalšie debatné formáty a názorové platformy „kritického myslenia“, tentoraz s putovným projektom oslovujúcim študentov „Ako rozvíjať kritické myslenie na školách“. O aktivitách EDUpoint pravidelne informuje  Denník N, v ktorom pôsobí predpojatá novinárka Monika Tódová. Práve táto zúrivá reportérka okamžite (v pondelok 26.februára) v deň zverejnenia vraždy  napísala, že „všetci vedeli, o čom Ján Kuciak písal“… a pretláčala verziu talianskej mafie…

Debaty a diskusie ako platforma na manipulovanie mládeže aj verejnosti

Posledná známa tvár už zo študentských protestov z roku 2017 je  Karolína FARSKÁ. Jej základné napojenie sa odvíja na Slovenskú debatnú asociáciu (SDA), spolu s prvými organizátormi študentských pochodov (apríl 2017). Je to mimovládna organizácia, ktorá organizuje a školí študentov v debatách ako nových budúcich politických lídrov. SDA je zakladajúcim členom IDEA, ktorú financujú Sorosové mimovládne organizácie (Open society foundation – OSF) a je napojená na svetovú debatnú platformu GPD. Z výročných správ SDA dokonca vyplýva, že SDA na Slovensku zakladala priamo Sorosova otvorená spoločnosť. http://www.sda.sk/sites/default/files/Vyrocna%20sprava%20SDA%202009.pdf

SDA nadviazala na debatný program NOS (Debate Mattrers) fungujúci od roku 1994 a  je evidentne jeho ideovým dieťaťom a pod jeho ideologickým vplyvom. Pôsobí na celom území Slovenska cez sieť 35 stredoškolských a dvoch VŠ debatných klubov.  Riaditeľom SDA a aj „rozhodcom“ bol poslanec Martin Poliačik (SaS, teraz Progresívne Slovensko). SDA nepôsobí už len na VŠ a SŠ, ale zameriava sa dokonca už na základné školy. Spúšťa debatnú súťaž pre žiakov základných škôl a stredoškolákov, ktorí sa ešte nezapojili do debatného programu.  IDEA je zas medzinárodná debatná vzdelávacia asociácia, priamo napojená na sorosov OSI v New Yorku. Systém poprepájaných pavučín nastražených na mládežnícke aktivity tvoria GDP, IDEA, ISSA – Step by step Association,  Transparency International School on Integrity… až po slovenskú SDA, Stredoškolský parlament, Školu dokorán (Wide Open School) či Centrum pre vzdelávaciu politiku… Mladí jednoducho nemajú kam ucieť.

Jeden príklad systematickej (pre)výchovy študentov mimovládnymi organizáciami napojenými na sorosove miliardy a záujmy. Medzi oficiálnymi partnermi Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského nájdeme viaceré politicky aktívne mimovládne think-tankové organizácie napojené na americké vplyvové toky a poprepájané so sorosovými inštitúciami – Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA), Inštitút pre verejné otázky (IVO), Nadáciu Milana Šimečku, Slovenskú atlantickú komisiu a dokonca aj priamo veliteľský koráb zmien – Nadácia otvorenej spoločnosti! … Sorosove impérium tretieho sektora funguje ako chobotnica či poprepájaná sieť.

Triumvirát sorosovej moci: Tretí sektor – médiá – politika

Miliardár George Soros (27.najbohatší človek sveta) a jeho organizácia Open Society Fund (18 miliárd dolárov)  majú prepojenie nielen na tretí sektor a v ňom kľúčovú rolu zohrávajúcu mládež a študentov, ale aj na médiá a na politiku.

Známa postavička démonizujúca minulosť aj prítomnosť Slovenska Martin Šimečka prišiel v roku 2016 do Denníka N, ktorý sponzorujú ľudia napojení na politickú mimoparlamentnú stranu Progresívne Slovensko, s ktorou sa spája alternatívna kariéra istého Andreja Kisku v prípade, že by pod tlakom dôkazov sa rozhodol nekandidovať. To sa však môže zmeniť novými pochodmi, zrejme preto sa hlava štátu podobne ako Matovič nezodpovedne hlava-nehlava angažuje na štátnokrízovom variante rozvratu.  V každom prípade sa v tejto novej strane progresívne angažuje syn Milana Šimečku, Michal… Jeho otec sa na priamu otázku verejne priznal, že „je priateľom Georga Sorosa“.

S projektmi, ktoré sú spojené, podporované alebo napojené na Georga Sorosa a jeho aktivity môžeme vymenovať Ivetu Radičovú, Rudolfa Chmela, Ivana Mikloša, Magdu Vášaryovú, Eduarda Kukana, Františka Šebeja, Eugena Jurzycu, Pavla Demeša, Martina Bútoru a ďalšie vplyvné osobnosti. Ján Orlovský, súčasný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti, je tiež členom správnej rady SFPA a bývalým členom správnej rady Nadácie Pontis a tiež bývalým hovorcom strany Sieť…

Zosieťovanie, poprepájanie, sieť – to je kľúčové slovo organizácií, ktorých úlohou je šíriť, presadzovať a vnucovať sorosovu ideológiu otvorenej spoločnosti, ktorej mocenské zmeny sa skrývajú za „občiansku spoločnosť“ a formálne za občiansky aktivizmus mimovládnych organizácií. Mienkotvorné a záujmové osoby sú vo všetkých kľúčových sférach verejného života, pripravené prevziať moc a realizovať sorosov program „otvorenej“ spoločnosti. Ako každá revolúcia, potrebujú volavky, šokujúcu príčinu, ktorá pohne davy, do ktorých čela sa postavia tí správni „slušní“ lídri. Či sa im to dovolí a podarí, záleží len a len na skutočných nositeľoch moci – vyše päť miliónov Slovákov, ktorí sú zatiaľ mlčiacou väčšinou.

Závery

Ukazuje sa, že George Soros nemá vplyv len na tretí sektor, politiku, vzdelávací systém, že nemá len „aktivistov“, politikov, ale že už má aj oddaných „sorošovských novinárov“.

Cez Open Society Fund a dcérske organizácie s mnohými napojeniami a prepojeniami G.Soros vytvoril

1. sieť think tankov a mimovládnych organizácií, vrátane nátlakových
2. sieť politických prepojení až na najvyššie miesta v štáte, až k prezidentskej kancelárii
3. sieť novinárov z rôznych médií a redakcií, ktorí angažovane alebo progresívne presadzujú zmeny, podporujú aktivity a ideológiu otvorenej spoločnosti.

Soros zrejme dokázal transformovať tretí sektor na tri v jednom, na moderný a efektívny triumvirát moci (bez priamej verejnej kontroly a zodpovednosti) – spojením (zosieťovaním) alebo zapojením tretieho (mimovládneho) sektora s politikou a s médiami. Takejto síce neformálnej moci je ťažko odolávať, ale ak sa tieto prepojenia preseknú a v národe bude vôľa urobiť poriadok a vyčistiť vzťahy nielen v polícii, súdnictve, politickej scéne, ale aj v treťom sektore a v médiách, ak sa zavedie zákon o lobizme a cudzích agentoch, jedine v takejto čistej spoločnosti po veľkom upratovaní vo všetkých miestnostiach (politická moc: strany, polícia, súdnictvo, prokuratúra, verejná správa – tretí sektor a sektor médií) budeme môcť v novom prostredí začať budovať sen, ktorý sme začali snívať v novembri 1989 a ďalší sen, ktorý sa nám sníva od 1.januára 1993. Špinavé záujmy so žoldniermi a naivnými na ulici nemôžu vybudovať ani čisté vzťahy, ani čisté biele Slovensko.

Taktikou aktivizmu zmien je preniesť politický alebo názorový či iný konflikt na ulicu a medzi skupiny ľudí. Najhorším možným dopadom môžu byť nie občianske nepokoje, ale občianska vojna dvoch alebo viacerých táborov. Pri takejto provokácii by za kratší koniec, bez ohľadu na možný výsledok stretu, ťahali tí, ktorí sú aktuálne pri moci, pretože vinníkmi by neboli podnecovači nepokojov (napr.opozícia, médiá, prezident), ale tí, ktorí nezabránili takýmto stretom. Tak ako sa rozhodnete vy?

Rafael Rafaj, analytik, INŠTITÚT NÁRODNEJ POLITKY