Viedeň sa nepridá k Berlínu pri podkopávaní maďarského predsedníctva EÚ

Znepokojujúcu diskusiu o tom, či má Maďarsko ten správny demokratický mandát na prevzatie rotujúceho predsedníctva Rady Európskej únie, označila časť maďarskej tlače za rozdúchavanú ľavicovou väčšinou Európskeho parlamentu. Do diskusie však pribudol nový rozmer, keď sa do sporu zapojila nemecká ministerka pre Európu Anna Lührmannová (Zelení), ktorá vyhlásila, že “mám pochybnosti o tom, do akej miery bude Maďarsko schopné viesť úspešné predsedníctvo Rady”. Lührmannová údajne narážala na to, čo označila za váhavý postoj Maďarska k podpore Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii.

Ak minister vlády EÚ dáva do priamej súvislosti postoj členského štátu EÚ k poskytovaniu priamej vojenskej pomoci krajine, ktorá nie je členom EÚ a NATO, s predsedníctvom EÚ, je to vážny skok vo výklade základných zmlúv bloku. O to viac však prekvapuje, že minister, ktorý obviňuje vládu v Budapešti z váhavého postoja k Ukrajine, je zhodou okolností nemecká ministerka, keďže pravdepodobne žiadna iná vláda v Európe v tejto otázke nezaváhala viac ako vláda Olafa Scholza. Od jeho počiatočného prísľubu, že sa vojensky nezapojí do vojny a pošle len prilby, až po pokračujúce dodávky moderných tankov a najmodernejších rakiet na Ukrajinu, sa nemecký postoj výrazne vyvíjal.

Bez ohľadu na to, či s ňou niekto súhlasí alebo nie, postoj Budapešti bol od samého začiatku vojny vo februári 2022 konzistentný: áno utečencom, áno humanitárnej a zdravotníckej pomoci, nie dodávkam zbraní a podmienečné áno sankciám. Skepsu ministerky Lührmannovej v súvislosti s maďarským predsedníctvom EÚ teda sotva možno odvodzovať od nejakej nekonzistentnosti postoja Budapešti ku konfliktu na Ukrajine, ale od skutočnosti, že ide o političku Zelených, ktorej strana je jedným z najhlasnejších podporovateľov vyzbrojovania Ukrajiny a ktorej vlastné hnutie má zásadne odlišnú víziu budúcnosti Európy ako konzervatívni politici vládneho Fideszu.

Naopak, rakúska ministerka pre záležitosti EÚ Karoline Edtstadlerová (ÖVP) uviedla, že všetky členské štáty majú rovnaké práva a povinnosti vrátane predsedníctva Rady, na ktoré sa teraz musí Maďarsko pripraviť. “Musíme sa zaoberať právnym štátom v rámci postupu podľa článku 7 alebo pravidlami podmienenosti. Pokiaľ ide o predsedníctvo, pre Maďarsko je to príležitosť ukázať, a vlastne musí ukázať, že je proeurópske a schopné presadzovať spoločné veci nielen vo vlastnom záujme, ale aj v záujme EÚ,” povedala.

Hoci je jej názor miernejší ako názor jej nemeckého kolegu, ministerka Edtstadlerová si pravdepodobne neuvedomuje, ako povýšenecky znie v Budapešti i mimo nej, keď vyzýva Maďarov, aby aktívne ukázali, že sú proeurópski a že sú “schopní” konať v záujme EÚ ako celku, a nie v záujme svojich vlastných úzkych národných cieľov. Krátky pohľad na posledný prieskum Eurostatu ukazuje, že takéto vyhlásenia nie sú podložené nedostatočnou angažovanosťou Maďarov v európskom projekte, ale skutočnosťou, že niektorí politici, najmä v Nemecku a Rakúsku, sú vážne rozladení s verejnou mienkou vo vlastnej krajine.

Najnovšie prieskumy verejnej mienky ukazujú, že popularita EÚ v Maďarsku je nad európskym priemerom a dosahuje 50 %, zatiaľ čo Nemecko aj Rakúsko sa v súčasnosti nachádzajú v dolnej tretine tabuľky, pokiaľ ide o sympatie k európskemu projektu medzi voličmi. EÚ dôveruje len 45 % Nemcov a iba 44 % Rakúšanov. Tieto čísla nám hovoria o tom, že napriek bezbrehému a veľmi verejnému nadšeniu pre európsky projekt sa obom vládam nielenže nedarí predať hodnoty a prednosti EÚ vlastnému obyvateľstvu, ale súdiac podľa uvedenej rétoriky, nedokážu dať hlas ani existujúcim väčšinovým euroskeptickým náladám, ktoré prevládajú medzi ich občanmi. Napriek tomu, že euroskepticizmus sa z produktov nemeckých médií takmer vytratil a pluralita názorov je v mnohých ohľadoch vážne ohrozená aj v Rakúsku, Maďarsku s jeho hlasným a jednoznačným politickým a mediálnym prostredím sa stále darí udržiavať si eurofilnejšie obyvateľstvo ako niektorí jeho západní partneri.

Slobodná tlač kritická k niektorým európskym inštitúciám a politikom a vláda vyjadrujúca obavy vlastných občanov, ako je to v Maďarsku, by sa nemali považovať za hrozbu pre európsky projekt, skôr za vítanú a nevyhnutnú súčasť demokratického procesu. Naopak, citujúc vynikajúcu britskú novinárku Sherelle Jacobsovú, “systém je považovaný za fatálne neurotický, keď považuje psychologické náklady na odpútanie sa od status quo za príliš vysoké, aj keď neprispôsobenie sa hrozí jeho vlastným zničením”.