Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav chápal náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Knieža Rastislav sa neúspešne obrátil na pápeža v Ríme s prosbou, aby mu poslal učiteľa, ktorý by uprednostňoval šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, kladne však reagoval byzantský cisár Michal III. Na Veľkú Moravu vyslal dvoch vierozvestcov Konštantína a Metoda.

Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril hlaholiku – písmo prispôsobené slovanskej reči, a preložil základné state súvisiace s kresťanskou vieroukou. Išlo o výber evanjeliových čítaní Evanjeliár. Po takejto príprave prišli obaja zvestovatelia viery v roku 863 na Veľkú Moravu. Obyvateľstvo spolu s miestnou vládnucou mocou byzantskú misiu prijalo.

V roku 867 sa vybrali na cestu do Ríma, aby získali súhlas pápeža na používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Konštantín sa už na územie Veľkej Moravy nevrátil. V Ríme ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal meno Cyril a zakrátko tam 14. februára 869 zomrel. Pápež začiatkom roka 870 Metoda vymenoval za arcibiskupa Panónie a Veľkej Moravy, čím Veľkú Moravu vyňal spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil ju priamo Rímu. V roku 873 sa ujal správy cirkvi na Veľkej Morave, obnovil a spravoval veľkomoravské učilište, na ktorom sa vychovával klérus. So svojimi žiakmi pokračoval v prekladaní náboženských spisov. Spory medzi Metodom a Svätoplukom sa vyhrotili v roku 885, keď Metod navrhol za svojho nástupcu kňaza Gorazda. Skôr, ako sa mohol spor vyriešiť, arcibiskup Metod 6. apríla 885 zomrel.

Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Konštantín (Cyril) a Metod sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Čechov, Bulharov i Macedóncov.