Slovami Ľuboša Blahu: „Ukazuje sa, že Heger s Naďom idú porušiť ústavu a poslať stíhačky na Ukrajinu nielenže bez akéhokoľvek mandátu, ale navyše v protiklade k jasne väčšinovej mienke na Slovensku.“ Legitimita rozhodnutia poslať Migy na Ukrajinu bola aj doteraz veľmi nízka, po tomto prieskume však klesla na nulu. Podľa prieskumu až 60% Slovákov odmieta, aby vláda poslala na Ukrajinu stíhačky. Rovnaký počet obyvateľov si myslí, že posielanie zbraní na Ukrajinu predlžuje vojnu. Ide najmä o voličov Smeru SSD (100 %), opačné názory zastávajú najmä voliči PS a „Demokratov.

Čo môžeme čakať? Demokratickí politici by sa vzdali svojho rozhodnutia, ak by videli, že idú proti vôli národa. Od ľudí, ktorí sú pri kormidle dnes, skôr môžeme očakávať, že svoju propagandu ešte pritvrdia. Pre liberálov vox populi nič neznamená. Sú ochotní a hlavne schopní ísť proti vôli občanov. Asi jediné, čo by ich zastavilo, je trestnoprávna zodpovednosť, avšak aj o tom je možné pochybovať. A masmédiá ich v tom podporujú. Toto je tá deklarovaná občianska spoločnosť, v ktorej vôľa 60 % občanov nič neznamená.

Čísla prieskumu by možno boli pre vládnu kliku ešte horšie, keby bola spoločnosť naozaj slobodná. Ekonomické škrtidlo vo forme nízkych miezd a fenoménu cancel culture však už mnohým ľuďom bráni otvorene sa vyjadrovať. Niektorí sa boja skutočných postihov v práci, iní sa proste cítia zle, ak ich kvôli názoru považujú za nevzdelaných hlupákov, dezolátov, nebodaj ruských agentov. Hovoriť o extrémizme sa, dúfajme, už v tejto súvislosti protislovenské médiá neodvážia. Ale určite sa bude hľadať vinník takéhoto postoja vo väčšine spoločnosti a budú sa hľadať riešenia, aby sa takýto debakel tých „správnych názorov“ neopakoval. Čosi ako „Poučenie z krízového vývoja“, ktoré si niektorí pamätáme ešte z čias socializmu.

Nad postojom médií sa pozastavil aj Blaha: „Už čakám, že liberálne médiá zase vychrlia tonu článkov o tom, akí sú Slováci „dezoláti“ a „ruskí agenti“ a určite nám zase zaželajú, aby sme kvičali ako svine na bitúnku. A samozrejme – vinníkom bude zase Fico a Blaha. Ako vždy. Nič to však nezmení na tom, že vojnoví štváči sú na Slovensku v ťažkej menšine – okupujú médiá a vládu, ale ich radikálne protiruské názory nekorešpondujú s názormi bežných ľudí. A to je veľké víťazstvo. Potvrdilo sa, že extrém sú oni a nie my. Mňa len udivuje, kam až sú ochotné zájsť slovenské médiá v tom, ako sa odtrhli od slovenskej reality. Veď oni doslova nenávidia vlastný národ. A úplne najväčším sklamaním je Pravda, ktorá kedysi mala povesť ľavicových novín. Dnes som si prečítal článok Mariána Repu a zlomil som nad Pravdou palicu – definitívne. Podľa Repu treba poslať stíhačky na Ukrajinu, aj keď je to protiústavné, lebo vraj ten, kto chce, hľadá spôsoby a ten, kto nechce, hľadá dôvody. A zlí sú samozrejme Fico a Blaha, lebo nechcú vojnu proti Rusku. Našťastie – Slovensko je úplne iné, ako mediálna bublina. Slovensko odmieta vojnu. A my ako ľavičiari budeme vždy usilovať o mier. Po dnešnom prieskume Denníka N som ešte viac hrdý na to, že som Slovák.“

Všetky médiá hlavného prúdu budú hľadať spôsob, ako sa s výsledkami prieskumu vysporiadať. Niektoré ho radšej vôbec nespomenú alebo ho vytesnia na okraj informačného koša, iné sa pokúsia Slovákov prevychovať. To však nie je dôležité. Nakoniec sa aj tak prispôsobia notám, ktoré dostane vládna klika. Vládna klika, inakší názov si táto skupina ľudí nezaslúži, lebo vznikom Demokratov a účasťou Hegera v nich, úplne stratili mandát z posledných volieb, ktorým sa tak radi donedávna oháňali. Aké možnosti teda vládna klika má? K tej prvej si pomerne úspešne cestu zarúbali sami, slávnostnými fanfárami, ktoré zneli vždy, keď sa o tejto otázke hovorilo. Už je takmer nemožné poslať Migy na Ukrajinu potajomky. Je vysoko pravdepodobné, že niekto z ľudí, ktorí by sa na takej operácii podieľali, by to pustil von.

Ďalšia možnosť je, že ustúpia. Avšak v pozadí je možné cítiť veľkú motiváciu a možno aj nátlak. Už sa spustili akési medzinárodné rokovania, je otázne, či by Naď našiel gule povedať „spojencom“: Zabudnite, ľudia u nás sú proti. Prezidentka, Naď, Káčer a ostatní by pred „spojencami“ stratili tvár. A zdá sa, že im všetkým viac záleží na mienke tých, ktorí sú schopní ich odmeniť, než na mienke vlastného ľudu. Netreba zabúdať ani na feudálny komplex veľkej časti politikov, ktorí sa dnes podieľajú na moci, na skúsenosti s tým, ako pohŕdajú „plebsom“.

Najpravdepodobnejší scenár je teda ten, ktorý našiel Blaha v Pravde: Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Oni to proste urobia, lebo sú presvedčení, že sú na čele sprostého a nesvojprávneho národa. A tu vzniká otázka, kto by sa potom viac mal báť. Či tá časť Slovenska, ktorá sa bráni byť súčasťou horúceho konfliktu s Ruskom, alebo politici, ktorí idú otvorene proti svojim občanom.

Úplne najhorší scenár je ten, že obavy oboch sa vyplnia. Preto by stálo za zváženie to, čo včera avizoval Robert Fico – treba ich zastaviť súdnou mocou. Treba dať také trestné oznámenie, ktoré zaručí predbežným opatrením súdu, že o otázke Migov sa nebude rozhodovať počas súčasnej vlády. Je možné ich zastaviť aj masami v uliciach? Po skúsenostiach s protestami z posledných mesiacov, by to nemuselo fungovať. Jediným účinným nástrojom zo strany občanov by bol asi len generálny štrajk, teda taký štrajk, ktorý by dokázal ochromiť národné hospodárstvo. A je otázne, či na niečo také Slováci dorástli. Či sú si Slováci vedomí toho, že sú suverénnou mocou vo vlastnom štáte, po ktorom im duša pišťala toľké desaťročia.