Bránik v nedeľu zverejnil na svojej stránke blog, v ktorom obvinil Alianciu Fair Play, že hoci mala informácie o problémoch s prideľovaním spisov na Najvyššom súde desať rokov, úmyselne ich nezverejnila a neinformovala orgány činné v trestnom konaní.

„Tak dlho nevydržala v zásuvke vyľakaných novinárov ani Gorila,“ napísal vo svojom blogu Bránik.

Zuzana Wienk v rozhovore pre Denník N priznala, že materiály „odložila“ bokom. Vysvetlila, že pred desiatimi rokmi získala konkrétne informácie o tom, že niektoré spisové značky mali byť v tom čase pridelené vybraným senátom. „Z týchto informácií sa však nedalo vyčítať, či sa tak stalo zákonne alebo nezákonne,“ odôvodňuje nečinnosť Wienk, ktorá tvrdí, že Aliancia za tú dobu sumarizovala a vyhodnocovala informácie.

„Čo tam po tom, že tým nekonaním Aliancia napomáhala dlhoročnému pokračovaniu zneužívania systému náhodného prideľovania spisov? Čo tam po tom, že počas tých desiatich rokov došlo k opakovanému zneužitiu tohto systému a na slobodu sa dostávali pre “procesné pochybenia” aj osoby, ktorým rozhodne viac pristanú mreže?“, komentoval situáciu Radovan Bránik.

Bránik uviedol, že o kauze sa dozvedel práve od Wienk a následne dodal, že vo februári 2018 podal aj trestné oznámenie a údajne požiadal aj o ochranu človeku, ktorý v prípade svedčil. „Cez jeho svedectvo NAKA zaistila v systéme NS rozhodujúce a legálne dôkazy a je živý a zdravý a v bezpečí,“ dodal Bránik a napísal aj to, že má informácie, ktorým ďalším osobám okrem neho Wienk o kauze poskytla dôkazy.

„Informácie, ktoré som získaval z prostredia vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a organizovanej kriminality boli stále viac znepokojujúce a viedli ma k opakovanej snahe primäť Wienk k tomu, aby prípad išiel na svetlo sveta čím skôr: jednak pre hroziace premlčanie zhruba dvadsiatky káuz, o ktorých mala kusé informácie z rokov 2008 až 2011 a druhak preto, lebo som medzitým zistil, že k manipuláciám s prideľovaním spisov na Najvyššom súde s najväčšou pravdepodobnosťou dochádza naďalej a v oveľa väčšom rozsahu, než vedela Wienk.“

Bránik ďalej tvrdí, že dôkazy o manipuláciách s prideľovaním spisov na NS sú evidentné, a údajne o nich vedeli aj policajti. Pracovať sa malo tiež s verziou, že ide o hackerské útoky na počítačovú sieť súdu, avšak to sa po viacerých testoch nepotvrdilo.

Dodal, že viackrát tlačil na Wienk, aby dôkazy zverejnila: „Vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie som na Wienk opakovane naliehal, aby sme tú kauzu konečne otvorili a nedovolili advokátom a sudcom manipulujúcim prideľovanie spisov v tejto trestnej činnosti pokračovať – okrem už zmienených právnych aspektov aj preto, že išlo o morálne neudržateľný postoj zvlášť v prípade, že išlo o predstaviteľku renomovanej organizácie, ktorá má proti podobným javom v justícii bojovať. Ľudsky bol pre mňa jej strach otvárať túto kauzu pochopiteľný a dodnes je, pretože stála proti obludnej mafii, ktorá mala v rukách rozhodujúce procesy v justícii. Profesionálne však išlo o neudržateľný postoj a argument o desaťročnom mlčaní kvôli údajnej ochrane svedka uvádzaný Wienk v článku (Denníka N) je úplne scestný.“

Bránik pokračoval, že koncom roku 2017 „po odovzdávaní cien Biela vrana“ sa s Wienk stretol za účelom dohodnutia zverejnenia kauzy. „Chceli sme urobiť maximum preto, aby sa túto kauzu nepodarilo ututlať. Bol som si istý, že to spolu s pre mňa dovtedy nespochybniteľnými autoritami dáme.“ Dodal, že Wien v decembri sama podala oznámenia na NAKA, ktoré nebolo v súlade s ich dohodou.

„Druhým podstatným faktorom bolo, že sme v januári 2018 s Wienk definitívne ukončili akúkoľvek komunikáciu kvôli záležitostiam výsostne súkromnej povahy a odvtedy až podnes sme sa už nikdy žiadnym spôsobom nekontaktovali. “

Upozornil potom na pochybnú pasáž v spomínaním článku Denníka N: “Wienk však hovorí, že sa jej nepodarilo získať aktuálne údaje zo súčasnosti, ktoré by boli dostatočne konkrétne. Keď teda po vražde Jána Kuciaka spájal bloger Radovan Bránik smrť novinára s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde, vedela, že to navzájom nesúvisí. Bolo to len účelové, hovorí.”

Bránik na to reaguje: „Wienk teda nemala a nemá ako vedieť, či smrť novinára a jeho priateľky súvisela, alebo nesúvisela s kauzou justičnej mafie, pretože zhruba od polovice decembra 2017 do konca februára 2018 nevedela o mojej činnosti, metódach, zdrojoch a zisteniach vôbec nič. Jej tvrdenie je teda protirečivé už v samotnej svojej podstate: na jednej strane priznáva, že sa jej o novších manipuláciách nepodarilo získať žiadne konkrétne údaje – ale zároveň s istotou tvrdí, že vedela, že smrť Kuciaka s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde nesúvisí.“

„Podnet Aliancie bol na Generálnej prokuratúre prijatý až v januári roku 2019, teda bez pár týždňov rok potom, ako som v tejto veci podal trestné oznámenie. V tom čase, teda takmer po roku intenzívneho vyšetrovania mali už borci z elitnej protikorupčnej jednotky NAKA za sebou množstvo zaisťovacích úkonov, desiatky výsluchov, stovky hodín operatívnej činnosti a systematickú kooperáciu s vedením Najvyššieho súdu – a už vedeli, že skutočný čas trvania a rozsah manipulácií boli násobne väčšie, než kedy Aliancia vôbec tušila.“ Podanie Wienk bolo podľa Bránika už zbytočné a duplicitné. Dodal, že Wienk sa mu mala vyhrážať žalobami, ak zverejní pravdu o prípade a zamlčamí dôkazov.

Aliancia Fair Play pri tom v piatok zverejnila veľkolepú novinku. že „polícia intenzívne vyšetruje kauzu, kde bola kľúčová aktivita Aliancie Fair-play“.

„Ide o prípad, keď zverejnenie podrobností v nesprávnom čase by mohlo viesť k zmareniu, či ku skomplikovaniu vyšetrovania – preto o tejto našej (hlavne Zuzaninej) robote nevedel takmer nikto. Držíme vyšetrovateľom palce a veríme, že odvedú profesionálnu prácu,“ uviedla Aliancia na sociálnej sieti.