Vedci z Ústavu krajinnej ekológie SAV našli dva vzácne druhy močiarnych pavúkov

Vedci zo SAV v spolupráci so Západoslovenským múzeom v Trnave a Českou zemědělskou univerzitou v Prahe identifikovali druhy viazané na mokraďové biotopy s hustou pobrežnou vegetáciou. Objav dvoch nových druhov pavúkov pre Slovensko podľa vedcov nepredstavuje len rozšírenie druhového zoznamu, ale aj ďalší dôkaz vysokej prírodnej hodnoty mokraďových ekosystémov.

„Mokrade patria medzi najohrozenejšie biotopy na svete, no zároveň sú jednými z najbohatších ekosystémov z hľadiska biodiverzity. Nálezy nových druhov pavúkov ukazujú, že aj v relatívne dobre preskúmaných oblastiach môže cielený výskum priniesť nové a dôležité poznatky,“ dodal Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie.

Doplnil, že oba zistené druhy sú úzko viazané na špecifické mokraďové biotopy, najmä na porasty trstiny a pobrežnú vegetáciu stojatých alebo pomaly tečúcich vôd. Larinia elegans je nočný križiak, ktorý si buduje siete v trstinových porastoch, často priamo nad vodnou hladinou. Počas dňa sa ukrýva v stonkách alebo listoch trstiny, kde aj prezimuje.

Čeľustnatka Reimoserova (Tetragnatha reimoseri) patrí medzi mimoriadne vzácne a málo známe druhy.

„Ide o vlhkomilného pavúka s typickým pretiahnutým telom a výbežkom, ktorý tvorí na konci tela ‚chvostík‘, vďaka ktorému vyzerá na pavúka pomerne netradične,“ priblížil Purgat.

Druh sa vyskytuje na husto zarastených okrajoch mokradí a je viazaný na stabilné, málo narušené prostredie s vysokou vlhkosťou, čo z neho robí podľa neho citlivý indikátor zachovalosti biotopu.

Vedci upozorňujú, že oba druhy boli na Slovensku pravdepodobne dlhodobo prehliadané pre ich skrytý spôsob života, nízku početnosť a najmä nočnú aktivitu. Bednár objasnil, že výskum prebiehal v niekoľkých etapách počas viacerých rokov a kombinoval denné aj nočné metódy zberu.

„Tradičné denné metódy zberu nemusia byť pri takýchto druhoch dostatočne účinné. Naše výsledky jasne ukazujú, že nočný zber je pri výskume pavúkov mokradí kľúčový,“ vysvetľuje Purgat.

Zistenia podľa vedcov naznačujú, že podobné mokraďové biotopy na Slovensku môžu hostiť aj ďalšie vzácne alebo dosiaľ nezistené druhy pavúkov.

Purgat pripomenul, že mokrade sú dlhodobo vystavené tlaku v podobe odvodňovania, regulácie vodných tokov či nevhodného manažmentu trstinových porastov, čo môže výrazne ovplyvniť druhy viazané na konkrétne mikrohabitaty. V prípade pavúkov môže zánik brehových porastov viesť k strate miest na stavbu sietí alebo k obmedzeniu možností prezimovania.

„Hoci sa ľudia pavúkov často boja, tieto drobné živočíchy zohrávajú v prírode nezastupiteľnú úlohu. Ako predátory regulujú populácie hmyzu a prispievajú k udržiavaniu ekologickej rovnováhy. Zároveň sú dôležitými bioindikátormi – ich druhové zloženie a početnosť dokážu odrážať stav životného prostredia,“ zdôraznil.