Ordinariát bol založený v roku 1926 s cieľom poskytovať duchovnú a náboženskú starostlivosť talianskemu vojenskému personálu a jeho rodinám. Na svätej omši sa zúčastnili Carabinieri, príslušníci talianskej armády, Guardia di Finanza, letectva a námorníctva. Vo svojej homílii kardinál Parolin prosil o mier: „V tejto chvíli, ktorú všetci poznáme, prosíme Pána, aby umlčal zbrane a zmieril ľudstvo.“

Logika služby a Kríža

Štátny sekretár sa zamyslel nad príbehom Ježiša a analyzoval správanie farizejov v Evanjeliu podľa Matúša. Malo by to slúžiť ako inšpirácia – vysvetlil kardinál – pre službu kaplánov pôsobiacich v vojenskom prostredí.

„Prísne slovo Evanjelia,“ dodal kardinál Parolin, „nie je obžalobou proti ,iným‘, ale stáva sa meradlom správania pre každého z nás. Volá nás k pokornej konzistencii, k autorite prejavenej službou, k prítomnosti, ktorá ani neutláča, ani nehľadá pozornosť, ale sprevádza a vedie.“

Kardinál zdôraznil, že kríž musí byť „paradigmou každej kresťanskej autority.“ V tejto logike je možné pochopiť aj misiu Ordinariátu v dnešnom medzinárodnom kontexte, poznačenom pretrvávajúcimi konfliktmi a geopolitickými napätiami, ktoré sťažujú etické rozhodovanie.

Zdôraznil, že Cirkev „nikdy neprestáva podporovať kultúru mieru, chápanú nielen ako odzbrojenú naivitu, ale ako trpezlivé budovanie podmienok spravodlivosti, dialógu a ochrany práv.“

Tichá konzistencia počúvania

Kardinál Parolin sa vrátil k pasáži Evanjelia a poukázal, že prvé „prerušenie“ v postoji farizejov je nedostatok konzistencie. Misia vojenských kaplánov preto spočíva v udržiavaní „tichej konzistencie – schopnosti počúvať bez súdenia, podporovať bez zasahovania, hovoriť o Bohu bez moralizovania.“

Druhé „prerušenie“ sa týka pochopenia zákona. Farizeji, ako hovorí Ježiš v citovanej pasáži Evanjelia, „viažu ťažké bremená a ukladajú ich ľuďom na plecia.“

„Vojenské prostredie, už poznamenané disciplínou a veľkými zodpovednosťami,“ poznamenal kardinál, „nemôže prítomnosť Cirkvi pridávať ďalšie bremená. Kaplán je povolaný byť priestorom na dýchanie, miestom rozlišovania, spoločníkom, ktorý osvetľuje svedomie, aby poslušnosť neznamenala nezodpovednosť a disciplína sa nestala morálnym automatizmom.“

Najposvätnejší priestor človeka

„Svedomie,“ ako učí Druhý vatikánsky koncil v pastoračnej konštitúcii Gaudium et Spes – ktorú kardinál citoval – „je najtajnejšie jadro a svätyňa osoby, kde je sama s Bohom.“ Úlohou Cirkvi je preto „chrániť a osvetľovať tento nedotknuteľný priestor človeka.“

Z toho vyplýva aj misia kaplánov, ktorí žijú po boku vojenského personálu. Musia „vychovávať k zodpovednosti a vnútornej slobode.“ Uprostred „ťažkostí neprítomnosti“, „strachu z nebezpečenstva“ a „rany obete“, ktoré charakterizujú povinnosti vojakov v náročných prostrediach, „diskrétna a verná prítomnosť kaplána,“ zdôraznil kardinál Parolin, „sa stáva konkrétnym znakom materstva Cirkvi.“

Rešpekt k dôstojnosti každého človeka

Tretie „prerušenie“ vo verejnom živote farizejov spočíva v ich okázalosti. Všetko, čo robia, Ježiš varuje, robia „na to, aby boli obdivovaní druhými.“ Kardinál Parolin poznamenal, že to môže byť aj pokušením pre vojenských kaplánov: „hľadanie viditeľnosti, starosť o obraz, potreba pôsobiť.“

Štátny sekretár potom pripomenul Kristovo učenie, ktoré musí viesť aj Ordinariát: „Najväčší medzi vami musí byť vaším služobníkom.“ Tento prístup by mal inšpirovať Ordinariát, ktorý „bude verný svojej misii nielen posilňovaním štruktúr alebo hľadaním viditeľnosti, ale podporovaním zrelého rozlišovania – schopného spájať silu a zodpovednosť, vernosť štátu a rešpekt k nedotknuteľnej dôstojnosti každého človeka.“

Vo vojnových scenároch, dodal kardinál Parolin, je obzvlášť dôležité uchovávať a „starať sa“ o „vojenské svedomie“, pretože ide o „rozhodujúce miesto, kde je ohrozený rešpekt k ľudskej dôstojnosti, aj v srdci konfliktu.“

Víťazstvo nad násilím

Na záver homílie sa modlitba štátneho sekretára za mier vyjadrila aj želaním: „Nech Pán, ktorý na Veľkú noc premohol všetko násilie a zmieril svet so sebou, urobí vašu službu dôveryhodným znamením spravodlivosti a pokoja.“

Arcibiskup Gian Franco Saba, vojenský ordinár pre Taliansko, vo svojom pozdrave kardinálovi Parolinovi venoval myšlienku vojakom nasadeným na medzinárodných misiách: „Keď svedčíme o konfliktoch sveta, náš hlas sa stáva modlitbou za ranených, za vojenský personál slúžiaci v zahraničí, za ich rodiny a za predstaviteľov národov.“

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk