Vatikán zorganizoval podujatie o potenciáli a výzvach umelej inteligencie

„Prebytok prostriedkov a zmätok cieľov.“ Táto veta, pripisovaná Albertovi Einsteinovi, ponúka stručný obraz sveta, ktorý je formovaný a zároveň vyzývaný novými technológiami. Záujmy, ktoré sú v hre, sú rôznorodé a nie sú „neutrálne“. V tomto kontexte môže Svätá stolica — ktorá nemá vojenské ani komerčné ciele — zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore globálnej správy schopnej vyvíjať systémy „etické už od ich počiatočnej fázy návrhu“.

Témy tohto typu boli hlavnými bodmi seminára s názvom „Potenciál a výzvy umelej inteligencie“, ktorý sa konal v pondelok 2. marca 2026 v Ríme v Salone San Pio X na adrese Via della Conciliazione 5. Podujatie organizovali Sekretariát pre ekonomiku a Pracovný úrad Svätej stolice (ULSA).

Seminár otvoril profesor Pasquale Passalacqua, riaditeľ ULSA, ktorý poznamenal, že samotný pápež Lev XIV., informovaný o iniciatíve jej prezidentom Mons. Marcom Sprizzim, ju „ocenil a podporil“, pričom vyjadril nádej na „hlbšie povedomie v tejto veľmi relevantnej a zložitej oblasti“. Diskusiu moderoval Alessandro Gisotti, zástupca šéfredaktora vatikánskych médií.

Medzi rečníkmi boli biskup Paul Tighe, sekretár Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie; františkánsky brat Paolo Benanti, profesor na Pápežskej Gregoriánskej univerzite a na univerzite Luiss Guido Carli; a profesor Corrado Giustozzi, lektor v magisterskom programe Inteligentné systémy na Campus Bio-Medico University v Ríme. Na zhrnutie dôsledkov masívneho rozšírenia ChatGPT v roku 2022 použil biskup Tighe skratku VUCA: volatilita, neistota, komplexnosť a nejednoznačnosť. V tejto súvislosti spomenul aj nedávny vývoj a prípad spoločnosti Anthropic, americkej firmy založenej s cieľom podporovať etickejšiu umelú inteligenciu, ktorá je údajne vystavená „tlaku vlády, aby uvoľnila svoje etické záväzky týkajúce sa vojenského a sledovacieho využitia“.

Vývoj nových technológií, poznamenal biskup, sa nedeje v neutrálnych priestoroch, ale je prepletený „geopolitickými rivalitami, komerčnými tlakmi a osobnými ambíciami“. Tvárou v tvár týmto zložitostiam biskup odkázal na dokument Antiqua et nova, ktorý poukazuje na „múdrosť srdca, schopnú integrovať celok aj jeho časti“, ako na to, čo ľudstvo dnes najviac potrebuje. Cirkev pritom disponuje „morálnou autoritou“ a schopnosťou zjednotiť kvalifikovaných interlokútorov, čím sa stáva významným partnerom pri usmerňovaní vývoja umelej inteligencie.

Zhrňujúc hlavné témy vystúpení, Gisotti zdôraznil, že seminár predstavoval aj „záväzok“ zo strany cirkevného spoločenstva. Prezentácia otca Benantiho sa sústredila na etické výzvy umelej inteligencie a navrhla novú „etiku technológií“, ktorá spochybňuje „politiku“ zakódovanú v týchto modeloch. „Každý technologický artefakt, keď ovplyvňuje sociálny kontext, funguje ako konfigurácia moci a forma poriadku,“ konštatoval františkán.

Ide o naliehavú problematiku, dodal, diskutovanú na „rôznych úrovniach“, od Svätej stolice až po Organizáciu Spojených národov — Benanti je jediným Talianom vo Výbore OSN pre umelú inteligenciu — kde sú tieto „konfigurácie moci“ čoraz viac ovplyvňované komerčnými dohodami. Táto dynamika sa podľa neho prejavuje aj v oblasti informácií: viditeľnosť článku už nezávisí výlučne od jeho kvality, ale stále viac od pozície, ktorú mu algoritmus pridelí na webových stránkach. Ide o „mediáciu moci,“ uzavrel Benanti.

Vystúpenie profesora Giustozziho sa sústredilo na podstatu jedného z kľúčových komponentov umelej inteligencie — algoritmu — a kritické problémy spojené s rozhodovacími procesmi založenými na ňom. Medzi tieto patrí problém zaujatosti: algoritmy môžu niekedy obsahovať predsudky — či už neúmyselné alebo zámerné — ktoré skresľujú výsledky alebo ich robia nespravodlivými. V tomto zmysle má rozhodujúci význam tréning — fáza, počas ktorej sa algoritmus vyvíja prostredníctvom zadávania dát. Ak sú dáta neúplné alebo skreslené, výsledky budú nevyhnutne chybné alebo diskriminačné.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk