Vatikán: Kresťania sú najviac prenasledovanou náboženskou komunitou

Národy nesú zodpovednosť za ochranu, rešpektovanie a zaručenie náboženskej slobody, uviedol arcibiskup Ettore Balestrero, stály pozorovateľ Svätej stolice pri Organizácii Spojených národov a iných medzinárodných organizáciách v Ženeve, 3. marca na podujatí „Stojíme za prenasledovanými kresťanmi: Obrana viery a kresťanských hodnôt“.

Arcibiskup povedal: „Takmer 400 miliónov kresťanov na celom svete čelí prenasledovaniu alebo násiliu, čo z nich robí najviac prenasledovanú náboženskú komunitu na svete. To znamená, že prenasledovanie sa týka každého siedmeho kresťana.“

„Ešte horšie je, že v roku 2025 bolo pre svoju vieru zabitých takmer 5 000 kresťanov, čo predstavuje v priemere 13 osôb denne,“ dodal.

Stály pozorovateľ Svätej stolice pri OSN vysvetlil, že pre kresťanov sú tí, ktorí sú zabití pre svoju vieru, „mučeníci“, teda „svedkovia“ svojho vierovyznania, ktorí stelesňujú hodnoty, ktoré spochybňujú logiku moci, pričom z hľadiska medzinárodného práva sú považovaní za „obete hrubého porušovania ľudských práv“.

„Ich svedectvo nesmie odvádzať pozornosť od základnej zodpovednosti štátov, ktoré ich mali chrániť,“ zdôraznil arcibiskup Balestrero.

Sloboda náboženstva ako základné ľudské právo

„Povinnosťou štátu je chrániť slobodu náboženstva alebo viery, čo zahŕňa aj zabránenie tretím stranám v porušovaní tohto práva,“ upozornil. „Táto ochrana musí chrániť veriacich, ktorí sú terčom útokov, pred útokom, počas neho aj po ňom. Beztrestnosť však naďalej zostáva jedným z najzávažnejších problémov v globálnom kontexte náboženského prenasledovania.“

„Štát by mal podporovať slobodu náboženstva a viery, predovšetkým preto, že ide o základné ľudské právo,“ dodal arcibiskup.

Poznamenal tiež, že samotné národy musia „rešpektovať slobodu náboženstva alebo viery a zdržiavať sa zasahovania do schopnosti jednotlivca alebo skupiny vyznávať svoju vieru súkromne alebo verejne prostredníctvom bohoslužieb, praktizovania a vyučovania.“

Subtílne a tiché formy prenasledovania

Arcibiskup Balestrero potom zdôraznil, že je „hlboko nespravodlivé a mimoriadne znepokojujúce“, že takmer 400 miliónov kresťanov po celom svete „je vystavených fyzickému násiliu, utláčaniu, nezákonnému zadržiavaniu, vyvlastňovaniu majetku, zotročovaniu, nútenému exilu a dokonca vraždeniu pre svoje náboženské presvedčenie“.

Poznamenal, že tento problém sa týka krajín po celom svete, vrátane Európy, kde len v roku 2024 bolo zaznamenaných viac ako 760 protikresťanských zločinov z nenávisti, ako napríklad podpaľačské útoky na kostoly, fyzické útoky či vandalizmus.

Stály pozorovateľ poukázal na iné „subtílnejšie a často tiché formy prenasledovania“, ktoré sa v štatistikách neobjavujú. Ako príklad uviedol postupnú marginalizáciu alebo vylúčenie zo spoločenského a profesionálneho života, diskrimináciu alebo „diskrétne“ obmedzenia a reštrikcie, ktoré „obmedzujú alebo v skutočnosti rušia práva, ktoré sú zákonne uznané pre prevažne kresťanské obyvateľstvo“.

Arcibiskup Balestrero poukázal na to, že v západných krajinách sú ľudské práva zakotvené v medzinárodných dokumentoch „niekedy potlačené konkurenčnými záujmami alebo nárokmi na takzvané ‚nové práva‘, ktorých normatívny status nie je stanovený v žiadnej zmluve ani v medzinárodnom zvykovom práve“. Citoval štatistiky z Centra pre monitorovanie netolerancie a diskriminácie kresťanov v Európe (OIDAC), podľa ktorého v roku 2024 došlo v Európe k 2 211 prípadom násilných incidentov voči kresťanom. „Patria sem stíhanie za tichú modlitbu v blízkosti potratových kliník či za citovanie biblického verša o sociálnych otázkach,“ povedal.

Arcibiskup trval na tom, že nejde o „povrchné činy“, ale „závažné porušenie práv kresťanov, páchané práve orgánmi, ktoré majú povinnosť rešpektovať, chrániť a podporovať ľudské práva všetkých“.

„Tento rozpor sa musí skončiť,“ dodal.

Kríž

Na záver arcibiskup Balestrero upozornil, že „útoky na kresťanov sú útokmi na samotný kríž“, keďže kríž tvorí vertikálna línia, ktorá „predstavuje ľudskú otvorenosť k transcendencii“, a horizontálna línia, ktorá symbolizuje „ľudské puto s ostatnými“.

Vysvetlil, že útoky na „vertikálny rozmer sa snažia prerušiť vzťah medzi svedomím a Bohom“ tým, že obmedzujú vieru na mlčanie, keďže sa pokúšajú „uzavrieť priestor, v ktorom ľudský duch transcenduje sám seba“.

Útoky na horizontálny rozmer, uzavrel arcibiskup, zbavujú „ľudskú bytosť jej vrodenej schopnosti slobodne reagovať na volanie pravdy“ a nakoniec môžu viesť k rozpadu vzťahov v rámci komunít.

Isabella H. de Carvalho – VaticanNews

Preklad: Klára Tomášiková

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk