Môj profil 
Predplatné
Bratislava 24. mája (TASR) – Návrh zákona o Slovenskej informačnej službe (SIS), ktorý bol predložený Osobitnému kontrolnému výboru na kontrolu činnosti SIS zohľadňuje nové potreby a formy spolupráce s partnerskými spravodajskými službami najmä v boji proti terorizmu, kyberterorizmu a ďalšími bezpečnostnými hrozbami modernej doby. Rovnako však po 20. rokoch existencie legislatívy v tejto oblasti prináša so sebou nový návrh modelu ešte účinnejšej kontroly spravodajských služieb. Uviedol pre TASR riaditeľ SIS Ján Valko.
Podľa jeho názoru návrh spravodajského zákona teda reaguje predovšetkým na aktuálnu spoločenskú objednávku. Členovia výboru sa tak ešte pred medzirezortným pripomienkovým konaním môžu s návrhom zákona, ktorý iniciovala SIS nielen zoznámiť, ale v predstihu navrhovať úpravy, zmeny a tento návrh pripomienkovať. Okrem toho návrh novej legislatívy diskutuje aj s Asociáciou bývalých spravodajských dôstojníkov a ostatnými odborníkmi z bezpečnostnej oblasti. "Ide o nadštandardný postup, nad rámec legislatívnych zvyklostí, ale SIS považovala za korektné a správne otvoriť diskusiu ku návrhu zákona spoločne s odbornou verejnosťou, aby po neformálnom pripomienkovaní mohol byť návrh predložený do riadneho medzirezortného pripomienkového konania a následne na jeho ústavnoprávne prerokovanie, zdôraznil pritom Valko.
Tvorcovia návrhu, ktorý vznikal z iniciatívy SIS v pracovných odborných skupinách, a v úzkej koordinácii príslušných rezortov, priniesol aj návrh zmeniť názov spravodajskej služby na Úrad civilného spravodajstva (ÚCS). Navrhovaný nový názov lepšie vystihuje poslanie a úlohy, ktoré má spravodajská služba v podmienkach moderného, demokratického štátu. "Nový názov si kladie za cieľ aj vhodnejšie vystihovať výzvy súčasnosti v bezpečnostnej oblasti. Na strane druhej je to tiež snaha o isté odlíšenie. Podľa vzoru zahraničných partnerských služieb zároveň viac zohľadňuje naše národné, ako aj medzinárodné štandardy," povedal hovorca SIS Branislav Zvara.
Podľa riaditeľa SIS Valka hlavným cieľom služby, s ktorým všetci zainteresovaní pristupovali k tvorbe návrhu nového zákona, je účinne brániť bezpečnostným rizikám, novodobým hrozbám skôr, teda plniť úlohy spravodajskej služby definované zákonom. "Toto zostáva naďalej prioritou číslo jeden bez ohľadu na to, či názov služby zostane vyjadrený skratkou SIS, alebo bude prijatý a prejde navrhovaný, modernejší a súčasnejší názov so skratkou UCS," povedal zase Valko.
"Na druhej strane návrh novej legislatívy v spravodajskej oblasti prináša so sebou prirodzene príležitosť pomenovať spravodajskú službu výstižnejšie. A nezanedbateľné rovnako je, že takáto zmena nevyvolá žiadne dodatočné náklady, nakoľko sa dá zrealizovať využitím vnútorných kapacít a prirodzeným plynulým prechodom k novému názvu," zdôraznil riaditeľ SIS.
Spravodajským zákonom by sa, podľa vyjadrenia poslanca SDKÚ-DS Martina Fedora posilnili právomoci predsedu vlády. Fedor nedávno v parlamente vyslovil aj výhrady voči tomu, že by spravodajské služby mali kontrolovať až 12 poslanci z troch rôznych parlamentných výborov. Podľa neho tak vzniká bezpečnostné riziko. "Ak niekomu prekáža veľký počet poslancov, tak asi má podozrenie, že vynášajú informácie," reagoval na neho pred dvoma týždňami minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý s vyšším počtom poslancov problém nemá, je však pripravený o ňom diskutovať.
Šéf rezortu vnútra na margo výhrad poslanca Fedora zdôraznil, že SIS, ktorá sa podieľala na tvorbe zákona, spadá pod premiéra. Ten však má v súčasnosti podľa ministra Kaliňáka obmedzené nástroje voči SIS. Pripomenul, že to kritizovala aj bývalá premiérka Iveta Radičová. Kaliňák zároveň uviedol, že návrh zákona nie je konečný, môže sa ešte upraviť. "Žiadny text, ktorý predloží vláda, nie je definitívny," poznamenal s tým, že právna norma ide do pripomienkového konania. Minister očakáva veľkú diskusiu a je ochotný prijať aj niektoré zmysluplné a vylepšujúce návrhy.
