Môj profil 
Predplatné
Podľa predsedu SOPK Petra Mihóka, ak sa má hovoriť o budúcnosti európskej integrácie z pohľadu Českej a Slovenskej republiky, malo by sa vrátiť o 30 rokov do novembra 1989, keď sa formulovali základné tézy ponovembrového vývoja vtedajšieho Česko-Slovenska. Hlavnou zahraničnopolitickou a zahranično-ekonomickou prioritou bolo jednoznačne najskôr pridruženie sa a neskôr plnohodnotné členstvo vtedy v Európskych spoločenstvách – predchodcovi dnešnej Európskej únie. Toto smerovanie malo aj veľmi širokú podporu občanov tak Českej, ako aj Slovenskej republiky.
„Vtedy sme tiež začali napĺňať filozofiu, že budúcnosť nie je to, o čom snívame, ale to, čo dnes tvoríme. Preto sme aj urýchlene už počas roka 1990 začali intenzívne rokovať s predstaviteľmi Európskych spoločenstiev o príprave asociačnej dohody. Ja osobne som mal česť z pozície splnomocnenca vlády SR pre Európske spoločenstvá zastupovať vládu v negociačnom tíme Česko-Slovenska v Bruseli a neskôr, po rozdelení federácie, ako hlavný negociátor SR až do úspešného konca rokovaní, ktoré sme viedli paralelne s Českou republikou. Treba povedať, že v tom čase na strane kandidátskych krajín prevládali obrovské nadšenie a aj ilúzie, často bez podrobných prístupových štúdií či dôsledkových analýz,“ zdôraznil Mihók.
Okrem iného tiež pripomenul, že to bol správny krok, ktorý výrazne pomohol transformácii tak spoločnosti, ako aj ekonomiky. Vyjadruje to aj doteraz široká podpora tak verejnosti, ako aj podnikateľskej sféry nielen samotnému členstvu v EÚ, ale aj od 1. januára 2009 zavedeniu eura ako národnej meny. „Slovensko je dnes nepochybne inou krajinou, treba jasne povedať – lepšou krajinou, ako bolo pred vstupom do EÚ,“ podčiarkol predseda SOPK.
„Samozrejme, dnes sme aj my nielen múdrejší, ale aj pragmatickí a dobre vieme, že bezduché prijímanie všetkého, čo prichádza z Bruselu, môže škodiť nielen nám, ale aj samotnej integrácii a môže zmazať mnoho pozitívneho, čo nám integrácia prináša. Preto si cením tých, ktorí sa dokážu kriticky zamýšľať, hodnotiť a aj oponovať,“ doplnil.
Bývalý prezident Českej republiky Václav Klaus poukázal na skutočnosť, že súčasná Európska únia si vyžaduje systémovú zmenu, ktorú je možné docieliť v jej vnútri, avšak vzhľadom na realitu to nepovažuje za reálne. „Dnešnú formu a tvár Európskej únie považujem za odvrátenie sa od pôvodných myšlienok európskeho integračného procesu.
Pôvodným zámerom bolo zabezpečiť maximálnu možnú spoluprácu suverénnych európskych štátov formou jej inštitucionalizácie – vytvorením spoločenstva európskych štátov, najskôr v ekonomickej oblasti, neskôr aj v ďalších oblastiach,“ uviedol Klaus.
Podľa neho k zásadnému obratu došlo Maastrichtskou a neskôr Lisabonskou zmluvou. Malá prešmyčka, ako zdôraznil, jedného písmena v názve z ES na EÚ znamenala fundamentálnu zmenu celého konceptu.
