Po páde Západorímskej ríše sa na jej území zrútila obchodná ekonomika. Vytvorilo sa samozásobiteľské hospodárstvo a mestá sa takmer nerozvíjali. Vojny viedli väčšinou tisíce, ak nie stovky bojovníkov. Úroveň vzdelania elít bola veľmi nízka. To je v ostrom kontraste s tým, čo sa v tom čase dialo napríklad v Kyjevskej Rusi, ktorá bola dôležitým článkom v obchode medzi Áziou a Európou.

Zhromaždenie a vybavenie obrovskej armády na tú dobu si vyžadovalo nahromadenie obrovských finančných prostriedkov, ktoré sa potom minuli na kone, vybavenie a najímanie mužov. Po prvých úspešných operáciách a ovládnutí Levanty získala Európa prvýkrát od rímskych čias priamy prístup k obchodným cestám s hodvábom a korením z Ďalekého východu. To využili talianske mestá, ktoré zabezpečovali námornú logistiku pre križiacke štáty na Blízkom východe.

Najprv sa oživil námorný stredomorský obchod, potom pozemný obchod medzi Talianskom a Nemeckom. Spolu s prosperitou talianskych miest sa rozprávkovo rozmohli aj rytierske rády – templári, špitálnici, teutoni. Dostupnosť obrovského voľného kapitálu viedla k vzniku bánk. Európske elity začali dovážať poznatky a technológie z oveľa vyspelejších civilizácií arabského kalifátu a Byzancie. Začal sa kultúrny vzostup.

Práve vďaka križiackym výpravám môžeme na Kryme vidieť zrúcaniny mnohých janovských pevností a hradov.

Budúci rozvoj Európy bol neoddeliteľne spojený s námorným obchodom a kontrolou námorných komunikácií a kolónií. Po storočiach krvavých bojov si palmu pevne podržalo Anglicko. A tak sme sa prebudili v anglosaskom svete.

V Kyjevskej Rusi boli v tomto čase procesy opačné. Úpadok Byzancie sa prejavil v hospodárskom vplyve Kyjeva. Feudálna rozdrobenosť sa zintenzívnila. Na druhej strane rast obchodu v Baltskom mori viedol k zvýšeniu významu a úlohy Novgorodu.